fbpx

Slovenské vojenské dilemy – spolupráce medzi ČR a SR

Pokračovanie článku o súčasných vojenských a bezpečnostných dilemách Slovenska sa dostáva na verejnosť až teraz. Diskusia k prvej časti sa niesla najmä v znamení letectva a vzdušných síl a priznávam sa, že táto téma mi nie je blízka. Každopádne pomyslenú argumentačnú muníciu mi najskôr poskytol Láďa svojim diskusným príspevkom a následne aj udalosti posledných týždňov – mám na mysli zaisťovanie vzdušného priestoru nad ČR pomocou prostriedkov Vzdušných síl OSSR.

Keď som spomínal diskusiu k prvému článku prvú zásobáreň diskusnej munície, potom cítim potrebu rekapitulovať niektoré príspevky a to ako ich vnímam. Základnými témami príspevkov bola spoločná ochrana vzdušného priestoru nadzvukovými lietadlami a modernizácia prípadne existencia protivzdušnej obrany. Ostatné príspevky týkajúce sa Bielej knihy (na západ či východ od Moravy), súboru Ondráš a ďalšie, by som rád vynechal.

Zásadnou otázkou je či sa rivalita medzi ČR a SR prejavuje iba pri hokeji a iných podobných udalostiach alebo či sa prenesie aj do oblasti obrannej spolupráce. Ak by dokázal každý z partnerov prehltnúť trochu nezdravej „vlasteneckej pýchy“ potom som presvedčený, že takáto spolupráca má nádej a budúcnosť. Kým budem obvinený z neobjektívneho hodnotenia vzťahov medzi Českom a Slovenskom rád by som podotkol, že rodinu mám na oboch stranách Moravy, a že situáciu poznám viac než dôverne. Práve preto viem, a pokladám za potrebné to povedať nahlas, že z určitých kruhov v Česku budú zaznievať názory o tom prečo by malo byť dobré „sa spolčovať s niekým z východu“ keď „máme naše zlaté ručičky“. Na východnej strane Moravy bude zasa veľmi populárny názor, že nie je potrebné sa vracať do čias Československa a „zasa pracovať na Čechov.“ Akokoľvek tieto názory znejú humorne v kultivovanom diskusnom prostredí portálu On War|On Peace je potrebné si reálne priznať jednu vec. A síce, že niektorí politici, ktorí budú rozhodovať o spolupráci medzi Českom a Slovenskom budú takéto názory počuť veľmi radi a povedané hudobnou terminológiou – na tento tón zložia nejednu symfóniu.

Ak si, ale uvedomíme, že od roku 1993 existuje relatívne silná tradícia vojenskej spolupráce v prostredí zahraničných misií potom verím, že je tu aj priestor pre spoluprácu v prostredí ochrany a obrany štátnej suverenity. Pokiaľ vezmeme tento názor za základný stavebný kameň ďalších úvah, potom je už možné rozmýšľať v konkrétnejšej rovine. Česko aj Slovensko disponujú dvomi rôznymi typmi nadzvukových strojov, ktoré plnia úlohy ochrany vzdušného priestoru – MiG-29 a JAS-39 Grippen.

Láďa vo svojom príspevku veľmi dobre poukázal na rozdiel medzi oboma týmito strojmi. MiG-29 je stíhací stroj určený pre vybojovanie vzdušnej nadvlády kým Grippen je viacúčelový stroj. V rámci spoločného leteckého krídla (o dvoch perutiach) by potom rozdelenie bolo vcelku jasné. Slovenské MiGy by zaisťovali ochranu vzdušného priestoru kým české Grippeny by ich podporovali a boli pripravené na nasadenie v zahraničí – či už by sa jednalo o misie Baltic Air Policing alebo o iné. Druhou otázkou by bolo odkiaľ by tieto stroje operovali. Letecké základne Čáslav a Sliač boli vybudované na úroveň NATO za vynaloženia nemalých finančných zdrojov. Ich vyradenie z prevádzky by teda bolo plytvaním týmito peniazmi. Geograficky, ale územie oboch štátov nie je natoľko rozľahlé, aby bolo podľa môjho názoru potrebné meniť miesto odkiaľ by pôsobili obe perute. Jediné čo by bolo potrebné vytvoriť nanovo je C3 prvok pre ochranu vzdušného priestoru.

Obávam sa, že téme protivzdušnej obrany sa venovať nebudem pretože moje vedomosti v tejto oblasti sú menej než slabé. Ale som si istý, že diskutujúci, ktorí sa v tejto oblasti orientujú prispejú svojimi názormi a toto hluché miesto sa pomaly začne zmazávať. Miesto témy PVO sa, ale chcem venovať témam dopravného letectva a výcvikovým kapacitám. Obe tieto oblasti by sa stali aktuálnymi v prípade bližšej spolupráce ČR a SR v oblasti vzdušných síl.

Dopravné letectvo AČR je na tom v súčasnej dobe o poznanie lepšie než ich partneri z OSSR. Akvizíciou strojov CASA C-295M sa českým vzdušným silám podarilo napraviť to kde slovenské vzdušné sily zlyhali.

Po leteckom nešťastí z 19. januára 2006 sa veľmi intenzívne hovorilo o nákupe nových dopravných strojov. Do dnešného dňa k tomu nedošlo a tento prístup, ktorý veľmi intenzívne pripomína ignorovanie reality je možné metaforicky opísať ako hru s ohňom. Z iného uhla pohľadu je ale tento stav pochopiteľný. Ozbrojené sily SR disponujú iba niekoľko málo útvarmi, ktoré je možné v prípade konfliktu zasadiť vzduchom – jedná sa o 5. pluk špeciálneho určenia, prieskumné roty oboch mechanizovaných brigád a prieskumné čaty jednotlivých práporov. Pozemné sily OSSR nedisponujú žiadnym útvarom porovnateľným s 43. výsadkovým práporom z Chrudimi a teda ani nie je cítiť tlak vážne uvažovať nad modernizáciou súčasných dopravných strojov alebo nákupom prípadne prenájmom nových.

Ako by malo vyzerať riešenie tejto nelichotivej situácie? Ja vidím dve možnosti. Prvou je čakanie na ďalšie letecké nešťastie a teda aj na tlak verejnej mienky, aby bol už konečne realizovaný nákup nových moderných dopravných strojov o ktorom sa hovorí už viac ako šesť rokov. Druhou možnosťou je navýšenie počtu strojov CASA o 2, kedy by toto navýšenie financovalo Slovensko a to by zároveň dodalo aj posádky pre tieto stroje. Finančné zdroje by bolo možné ušetriť pri výcviku lietajúceho aj pozemného personálu a rovnako tak aj pri údržbe.

A napokon posledná avizovaná téma – výcvik. Slovensko v prípade výcviku vzdušných síl má veľký potenciál v podobe leteckej základne Kuchyňa a priľahlej leteckej strelnice. Letecká strelnica v Kuchyni bola od roku 1997 využívaná útvarmi US Air Force in Europe pre výcvik Close Air Support. Nevidím preto žiadny dôvod prečo by aj stroje určené pre leteckú podporu z Česka a Slovenska nemohli využívať letisko a strelnicu Kuchyňa pre rovnaký účel. V prípade, že by sa nejaký dôvod predsa len našiel, VVP Záhorie ponúka ešte ďalší prvok, ktorý je značným unikátom. Prostredie výcvikového priestoru na západ od Malých Karpát je veľmi podobné púštnym oblastiam Afriky alebo Blízkeho Východu a keďže AČR už nasadila svoje dopravné vrtuľníky Mi-171 do misie ISAF potom výsledok tejto rovnice je v zásade jasný a takmer neprehliadnuteľný. Ak ešte teraz nevieme kam sa zameria pozornosť NATO po roku 2014, je vhodné si položiť otázku či je výhodné udržať schopnosti a skúsenosti pilotov transportných vrtuľníkov, ktoré získali v Afganistane. Ďalšie nasadenie našich jednotiek v rámci operácie NATO môže byť v Čade, Stredoafrickej republike, v oblasti Afrického rohu prípadne kdekoľvek v oblasti Sahelu. V takomto prípade by pravidelne obnovované schopnosti našich pilotov – českých aj slovenských – boli k nezaplateniu.

Témy dotýkajúce sa vzdušných síl AČR aj OSSR ponúkajú ešte mnohé ďalšie oblasti, o ktorých by bolo možné diskutovať a hľadať v nich predmet možnej spolupráce. Je ale potrebné o týchto témach hovoriť. Nielen z pohľadu spolupráce jednotlivých útvarov našich ozbrojených síl, ale aj z pohľadu ekonomického. Zdieľanie a spoločné využívanie už existujúcich zariadení a schopností šetrí financie. Tento argument je vždy silný a vzhľadom na vývoj súčasnej situácie nie je možné ho prehliadať.

28 comments

Ďalší články

Leave a Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked with *

Cancel reply

28 Comments

  • Profilový obrázek
    meldik
    7. 6. 2012, 16:06

    ja jen doufam, ze pripadne spoluprace nebude probihat asi takhle -> http://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/269409-bombardovani-brna-se-probiralo-v-roce-1992-na-jednani-slovenske-vlady.html?ref=boxF :-)

    REPLY
  • Profilový obrázek
    Dušan Rovenský
    8. 6. 2012, 9:14

    Víte proč po tolika letech stále nefunguje společná evropská společná bezpečnostní a obranná politika CSDP (dříve ESDP)? Protož každý stát EU má naprosto odlišné národní zájmy. Bezpečnost a obrana je nadstavba nárdních zájmů. Takže pokud si vyhodnotíme, že ČR a SR mají naprosto odlišné národní zájmy, politickou situaci a vztahy se svými sousedy, nemůže něco jako společná obrana vůbec fungovat. Je to pouze utopie a zbožné přání politických oportunistů, kde by se ještě daly ušetřit peníze (aby bylo na důchody a sociální dávky). Aby obranu vlastního státu, pokud možno, platil někdo jiný…

    REPLY
  • Profilový obrázek
    Dušan Rovenský
    8. 6. 2012, 9:16

    Stát, který není ochoten investovat do vlastní obrany nemá morální právo se dožadovat pomoci druhých…

    REPLY
  • Profilový obrázek
    Honza
    8. 6. 2012, 9:30

    pokud potřebují vzdušné síly nějaký výcvikový prostor, tak je to především střelnice která by umožňovala působení na více než jednom bojovém kurzu.
    Scenerie „podobné polopouštím Afriky“ mezi priority určitě nepatří. Mimochodem.. 280km^2 je menší prostor než VVP Hradiště.
    u těch dvou dalších CAS.. představujete si dislokaci ve Kbelích nebo jinde. Pokud jinde, jak si představujete jejich zabezpečení prostředky a údržbou?
    Dle mého názoru jediná země V4, se kterou má smysl probírat společnou obranu, je Polsko. Polsko je totiž jedinou zemí V4, která svou obranu bere vážně.

    REPLY
  • Profilový obrázek
    Ivo
    8. 6. 2012, 16:31

    Add Dušan Rovenský)
    Úplně bych nesouhlasil, že ČR a SR mají zcela odlišné národní zájmy. Jsou to státy podobné velikosti, vojensko-politických ambicí a obranných rozpočtů. Včemž ovšem tkví podle mě i jeden z hlavních problémů.

    Add Honza)
    Sice souhlasím, že spolupráce s Polskem v oblasti obrany by mohla být pro Českou republiku jen ku prospěchu, ale položme si otázku, proč by do toho Polsko šlo.

    Jedná se o stát, který nejen že vynakládá na obranu cca 2% HDP (částka ne méně než 1,95% dána zákonem ze dne 25. května 2001), stále má plně vševojskovou armádu (12. mechanizovanou divizi, 16. mechanizovanou divizi, 6. výsadkovou brigádu, 21. horskou brigádu, 25. brigádu vzdušné kavalerie – s integrovaným vrtulníkovým letectvem, abych jmenoval pouze hlavní bojové svazky pozemních sil) a zcela čitelným postojem ke svému hlavnímu spojenci – USA. Za to od USA dostaly rakety Patriot, čímž získaly nejlepší systém protivzdušné obrany přenejmenším ve střední Evropě.

    Ani snad nebudu vyjmenovávat, jak jsme na tom my a čím bychom mohli přispět do společného košíku.

    Závěrem)
    Nápad je to sice hezký, ale je to v dnešní situaci spíše wishful thinking. Slovensko je na tom ještě hůře než my, provoz MiG-29 je natolik drahý, že z nich létá jen zlomek, slovenská politická reprezentace na svou armádu hledí ještě méně než ta naše.

    Suma sumárum, když do koalice, tak se silnějším partnerem, ale zároveň musíme mít co nabídnout. Což reálně teď moc nemáme a perspektiva je jen horší. Za 1% HDP se dá přežít, ale ne růst a zlepšovat schopnosti.

    „There is not anything like a free lunch“. Jen my se o to stále snažíme…

    REPLY

Nejnovější komentáře