fbpx

Moderné dejiny žoldnierskeho remesla

Moderné dejiny žoldnierskeho remesla

Pôvodne v skrátenej podobe uverejnené na portále HistoryWeb.sk

Žoldnier je ako kameň. Kameň, ktorý je možné uchopiť, hodiť a sledovať, akú urobí v cieli škodu. Kameň, ktorý je možné hádzať znova a znova na stále nové ciele. Až príde jeho čas, je mu osudom puknúť a rozdrobiť sa po náraze o niečo omnoho tvrdšie, prípadne ticho zapadnúť v tom najtemnejšom kúte vzdialeného bojiska. Hneď po tom je možné bez smútku a výčitiek zdvihnúť zase nový kameň. Kameňov je vždy dosť. Sú lacné, anonymné a nahraditeľné. Z takých kameňov sú postavené dejiny. (specnaz.cz)

Foto: Flicr, licence CC

Foto: Flicr, licence CC

Videli ste sériu Expandables a mysleli ste si – zábavné, ale Hollywood si zas niečo vymyslel. Myslite znova. Tí, ktorí si myslia že žoldnieri vymreli niekedy dávno s pádom talianskych mestských štátov a ich posledné zvyšky je dnes možné nájsť v zábavných pestrofarebných uniformách vo Vatikáne budú asi prekvapení. Doba žoldnierov sa po epizóde mierneho útlmu počas obdobia národných štátov, kedy bolo legitímne použitie sily rezervované pre národné ozbrojené zložky, vracia. Private Military and Security Companies (PMC, PSC) rastú ako huby po daždi. Počet žoldnierov, ktorí ešte pred 30 rokmi tvorili asi percento nasadeného personálu v konfliktoch po celom svete dnes stúpa nad 10 percent. V niektorých intervaloch počas konfliktu v Iraku dokonca tvorili dve tretiny síl, ktoré malo k dispozícii spojenecké velenie. Ale poďme po poriadku.

Kto je to žoldnier?
Definícií je mnoho, v skratke sa ale zvyčajne jedná o človeka, ktorý sa živí bojom. Boj ale neberie ako svoju svätú povinnosť, obranu vlasti či iného ušľachtilého ideálu, ale je to jeho remeslo, ako je niekoho iného účtovník či obuvník. Väčšina to robí pre peniaze, niektorí kvôli vzrušeniu, mnohí pre oboje. Zamestnanci PMSC často odmietajú označenie žoldnier, keďže je historicky často negatívne zaťažené, a dnes sa prevažne používa označenie PMC – Private Military Contractor. Ale je to jednoducho nový termín označujúci staré dobré povolanie nájomného bojovníka – žoldniera – a tak budeme toto označenie používať, nech v tom máme jasno. Možno je vhodné podotknúť, že beriem označenie „žoldnier“ hodnotovo neutrálne – ako ukážeme ďalej, žoldnieri môžu hrať ako pozitívnu, tak aj negatívnu rolu – ako v podstate ktokoľvek iný.

Väčšina žoldnierov sa regrutuje z radov bývalých príslušníkov bojových zložiek. Najväčšie a najprestížnejšie súkromné armády majú vlastné networkingové siete a členov špeciálnych jednotiek, ktorým sa končí služba, sami kontaktujú, alebo ich dokonca pretiahnu do privátnej sféry priamo zo služby. Stáva sa aj, že ich služby sú za niekoľkonásobnú maržu predané vláde naspäť, čo je predmetom jednej zo súčasných kontroverzií tejto brandže.

Existuje plno stránok či dokonca facebookových skupín, kde je možné pre bývalých príslušníkov ozbrojených zložiek nájsť podobnú prácu, či ju zadať. Tí najlepší žoldnieri, a tí ktorí ponúkajú najlukratívnejšie zákazky samozrejme nie sú odkázaní na prehľadávanie internetu, ale sami dobre poznajú prostredie armádnych aj súkromných bezpečnostných networkov a vedia za kým majú ísť.

Pokiaľ človek má ambíciu stať sa žoldnierom a nemá skúsenosti z ozbrojených zložiek, môže sa mu to podariť. Jeho podmienky sú ale veľmi sťažené a výcviky v súkromných výcvikových agentúrach nie sú zrovna lacné. Kto na to má, alebo si je ochotný požičať, môže začať trénovať. Aj na Slovensku je niekoľko výcvikových agentúr, hoci tie sa zameriavajú skôr na výcvik osobných strážcov než žoldnierov (jedná sa o dva značne odlišné množiny zručností). Ale ponúka sa aj balíček „kontraktor“.

Život moderného žoldniera pozostáva z veľkého množstva drilu (rozumej bojového aj nebojového, fyzického aj psychologického tréningu), a masívnej spotreby filmov a seriálov (bežne 3-6 hodín denne) – žoldnieri majú často napozerané viac než filmoví kritici. Chcete odporúčania na dobré filmy? Skamaráťte sa s nejakým súkromným bezpečnostným kontraktorom – budete mať zoznam odporučených filmov do konca života. Prečo taká veľká spotreba? Ako vám povie každý, kto bol kedy v nejakej vojne, život vojaka sú dlhé obdobia nudy a rutiny striedané adrenalínovými výbuchmi. Mať so sebou veľa dobrých filmov (alebo kníh) je dobré pre mentálne zdravie.

A ako sa PMSC líšia od žoldnierskych kompánií z minulosti, či trebárs iba nedávneho obdobia? Napr. z 50. rokov, kedy žoldnieri v Sierra Leone bojovali pre britsko/juhoafricko/nemecko/luxemburský diamantový kartel DeBeer v snahe donútiť všetkých, ktorí diamanty ťažili, aby predávali diamanty iba im? V zásade jediný rozdiel je v tom, že moderné PMSC sú komerčné firmy či korporácie, s generálnym predstavenstvom, dozornou radou, akcionármi, etc. To v minulosti nebolo zvykom, dnes je to normou.

História PMSC
Žoldnieri a žoldnierske skupiny existovali od nepamäti. Najstaršie egyptské záznamy z bitky pri Kádeši spomínajú žoldnierske jednotky. História moderných žoldnierov v zmysle biznis odvetvia (niečo na spôsob PMSC existovalo aj predtým, napr. asociácia bývalých príslušníkov SAS, WatchGuard Int., alebo DSL naberajúce bývalých britských vojakov a Gurkhov) sa ale začína písať približne v 80. rokoch 20. storočia. V r. 1980 Rodézia získava samostatnosť a dnes ju poznáme ako Zimbabwe. Bieli rodézski vojaci boli vykázaní zo štátu a nemali kam ísť, nakoniec ich ale prichýlia juhoafrické SADF (South Africa Defense Forces), o 14 rokov ale v JAR padol apartheid, v r. 1994 sa prezidentom stal Nelson Mandela. Množstvo bielych vojakov vystúpilo (alebo bolo vyhodených) z juhoafrickej armády a po istom čase založili prvú modernú súkromnú armádu – Executive Outcomes (EO). Tá je doslova súkromnou armádou – v zásade všetci jej členovia boli bývalí vojaci s bojovou skúsenosťou, boli vyzbrojení ako regulárna armáda a mali k dispozícií (alebo vedeli obstarať) najmodernejšiu a najťažšiu bojovú techniku (obrnené vozidlá, tanky, bojové vrtuľníky), snáď okrem vojnových lodí. Na nič sa nehrali, neponúkali žiadne iné služby – predávali armádu. EO už dnes neexistujú, stali sa súčasťou holdingovej korporácie Strategic Resource Corporation špecializovanej na kontrolu nerastného bohatstva, a EO sa stalo jej bezpečnostnou zložkou. Po vzore EO ale začali časom vznikať podobne organizované skupiny, a dnes už najčastejším zamestnávateľom PMSC nie sú korporácie, ale vlády, v posledných rokoch predovšetkým Spojené štáty americké. Zvyčajne sú využívané na ochranu osôb a ostrahu objektov, prípadne ako personál udržiavajúci pevnosti a chrániaci základne a bezpečné (tzv. zelené) zóny, no stáva sa, že sú používané vyslovene na ofenzívne operácie, hoci je to v rozpore s väčšinovou interpretáciou medzinárodného práva.

Prečo vlády používajú žoldnierov a nie vlastných vojakov? Dôvodov je niekoľko – domov nechodia rakvy v štátnych farbách, keď umrie žoldnier, nikoho to príliš netrápi a nie je to vo večerných správach. Tí lepší žoldnieri majú často oveľa viac skúseností než bežný odvedenec. Žoldnier je tiež ťažšie postihnuteľný v rovine medzinárodného práva, je celá rada legislatívnych šedých zón týkajúcich sa postavenia a nasadenia žoldnierov vo vojenských konfliktoch. Napríklad podľa Ženevskej Konvencie (článok 47, protokol 1) by žoldnieri vôbec nemali zasahovať do bojov a členské štáty majú zakázané ich cvičiť či podporovať. To sa zjavne vyslovene ignoruje, čo spôsobuje značné ťažkosti v prípade že je žoldnier zajatý nepriateľskou stranou, teda reálne nie je krytý Ženevskou konvenciou a môže s ním byť zaobchádzané ako s banditom. Iný odsek ďalšieho dokumentu UN ale tvrdí že sa zároveň jedná o civilistu, ktorý má nárok na špeciálnu ochranu. Americká Coalition Provisional Authority svojho času vyňala žoldnierov spod autority štátnych súdov v Iraku úplne a čiastočne ich podriadila ich domácej legislatíve. Tá na to ale tiež nie je stavaná, právne komplikácie by boli na samostatný článok.

Foto: Flickr, licence CC

Foto: Flickr, licence CC

Žoldnier je lacnejší – vláda mu neplatí poistku, po skončení služby dôchodok, neplatí jeho výcvik, výzbroj ani výstroj. Nehradí mu nemocenskú ani jeho rodine neplatí odškodné či jeho žene vdovské, a tiež neplatí celé jeho nasadenie, ale iba konkrétne misie, hoci to záleží od kontraktu. To platí aj napriek vysokému (300 a viac dolárov denne), či až závratnému platu niektorých žoldnierov (niekedy sa šplhá k 5000 aj viac dolárom na deň – napr. u ochraniek supertankerov plaviacich sa cez rizikové vody okolo somálskeho rohu). Okrem toho sú PMSC ekonomicky výhodné aj z toho dôvodu, že často nakupujú prebytočnú vojenskú technológiu, ktorú armády už nechcú, alebo jej majú prebytok z dôvodu zmenšovania armád, čo je dnes celosvetový trend. Prepúšťajú personál a vyraďujú vybavenie. A časť toho personálu aj vybavenia končí práve v PMSC. A tá časť je nezanedbateľná – privátna žoldnierska scéna má hodnotu čo do celosvetového obratu podľa rôznych odhadov 20 až 100 miliárd dolárov ročne a PMSC sídlia a verbujú vo viac ako 50-tich krajinách sveta, pričom toto odvetvie rástlo aj počas ekonomickej krízy rýchlosťou približne 8 percent ročne.

Pracovná náplň
Prvý typ vykonáva primárne nebojové úlohy (non-lethal services), ako je zásobovanie a poskytovanie všemožnej tylovej logistickej podpory vojenských a mierových misií, od odmínovania a opravy infraštruktúry po repatriáciu detských vojakov a lekársku pomoc. Medzi najznámejšie a najväčšie skupiny špecializujúce sa na nebojovú podporu patrí napr. PMSC vetva Halliburton korporácie, KBR či SAIC.

Druhý typ sú vojenské konzultačné spoločnosti (military consultants). Tie sa špecializujú na analýzy a výcvik vojska – či už americká armáda potrebuje preškoliť nejakú jednotku na pohyb v púšti alebo džungli, alebo nový africký diktátor potrebuje zo svojej kmeňovej bandy zostaviť disciplinovanú jednotku, môže sa obrátiť na vojenské konzultačné spoločnosti, ako napr. Vinell či MPRI. Tí poskytnú patričný výcvik a zvyčajne ponúknu aj obstaranie výzbroje a výstroje, ktorá bola pri inštruktáži použitá, aby si novo vycvičené skupiny nemuseli zvykať na nové vybavenie.

A poslednou skupinou sú spoločnosti, ktoré môžu poskytovať všetko vyššie spomenuté, ale poskytujú predovšetkým mužstvo a techniku – inými slovami, prenajímajú armádu na kľuč. K najznámejším dnes patrí Triple Canopy, Kroll, DynCorp, Control Risks, ArmourGroup (dnes súčasť security gigantu G4S), Olive Group, Aegis či slávni Blackwater, ktorý ale kvôli kontroverziám niekoľkokrát zmenil meno a dnes operuje pod názvom Academi (čo skomplikovalo pohyb akademikov po bojisku – dávať si na vestu nášivku Academy/Academia je dnes veľmi zlý nápad, tú svoju som musel vymeniť za nášivky „Scholar“).

Efektivita žoldnierov je kolísavá – niektorí patria k najlepším profesionálnym bojovníkom na svete a majú lepší tréning aj lepšiu disciplínu ako regulárne armády, a dokážu neuveriteľné kúsky. Príkladom môže byť konflikt v Sierra Leone v 90.rokoch. Povstalci na čele s Fodayom Sankohom, sformovali tzv. Jednotnú Revolučnú Frontu (RUF) a na začiatku boli veľmi úspešní – natoľko, že prezidenta zosadila jeho vlastná frustrovaná armáda (podiel na tom malo aj to, že vo vedení boli často príbuzní zosadeného prezidenta, ktorí nevedeli vládnuť, a už vôbec viesť vojnu), do čela ktorej sa vlastne náhodou dostal mladý dôstojník Valentine Strasser. Ten obratom najal spomínanú juhoafrickú súkromnú armádu EO, ktorej úlohou bolo vytlačiť rebelov z oblasti diamantových polí, ktoré vláda potrebovala na financovanie ako štátu tak vojny. Oddiely EO dorazili do Sierra Leone v máji 1995, a do roka a do dňa vytlačili rebelov z územia Sierry Leone, pričom rebeli mali prevahu 100 na 1 – sily RUF sa odhadujú na 15 000 ozbrojencov, pričom EO vyslala 150 člennú jednotku. V priebehu ďalšieho pol roka donútila EO rebelov zasadnúť k rokovaciemu stolu, a bola uzavretá mierová dohoda. Občianska vojna v Sierra Leone sa neskončila, ale táto jej kapitola áno. Je to jeden z najúspešnejších príkladov nasadenia žoldnierov, a celkovo zahraničných bojovníkov v moderných dejinách – kedy cudzí žoldnieri prišli, vyriešili problém a bez prieťahov či zlého správania odišli.

Inokedy naopak použitie žoldnierov vedie k zhoršeniu situácie, ako napr. použitie PMSC Sandline v roku 1996 v Papue Novej Guiney, kedy bolo úlohou Tima Spicera a jeho súkromnej armády potlačiť povstanie. Skončilo značnými násilnosťami, rozhorením konfliktu a samotný Spicer skončil v Guinejskom väzení. Z toho je ale už dávno von a jeho nová firma, Aegis, sedí na takmer 300 miliónovom kontrakte v Iraku od americkej vlády.

A niekedy dopadnú katastrofálne pre žoldnierov samotných, kedy ich vlastný zamestnávateľ neinformuje o všetkých aspektoch ich misie. To sa stalo skupine Logo Logistics, ktorú viedol Nick du Toit, kedy celá ich skupina, 65 mužov, padla do zajatia. Tých 65 mužov bolo najatých skupinou britských podnikateľov a aristokratov, aby zvrhli režim Teodora Obianga v Rovníkovej Guinei, keďže bol nepriaznivý biznisu – Rovníková Guinea totiž mala v tom čase iba niečo cez pol milióna obyvateľov, ale veľké zásoby zlata, diamantov, bauxitu a ropy. Boli ale zajatí takmer okamžite po pristátí. Celá aféra bola svojho času značne známa, pretože pre podozrenie zo spolufinancovania tohto puču zatkli juhoafrické orgány aj syna Margaret Thatcherovej – Mark Thatcher. Väčšina tých, ktorí prežili mučenie, skončila vo väzení.

K moderným žoldnierom sa viaže aj celá rada kontroverzií, asi najznámejšie je bez varovania či dobrého dôvodu postrieľanie 17 a zranenie 20 civilistov na námestí Nisour v Bagdade v roku 2007. Nežiaduco sa tak spopularizovala PMSC Blackwater(hoci k tomu prispel i fakt, že bola ako celkovo najväčšou, tak aj značne úspešnou, žiadna ňou chránená osoba nikdy neprišla k úhone). Tento a podobné incidenty sú dôvodom, prečo majú žoldnierske skupiny v médiách značne zlú reputáciu. Ak sa im niečo podarí, zvyčajne sa to do médií nedostane (ak napr. žoldnierska jednotka zomrie pri ochrane svojho chránenca – často humanitárnych pracovníkov, diplomatov, personálu OSN a pod.), ale ak nie, zvyčajne to je na prvých stránkach novín.

Najväčšia non-lethal PMSC na svete je dnes KBR, a bojová PMSC Aegis. Tie najväčšie spoločnosti vedia v prípade potreby postaviť do poľa aj niekoľko tisíc bojovníkov či podporného personálu, špecializovanú techniku vrátane vlastného letectva a niektoré prenajímajú aj vlastnú tajnú službu. Ak by ste niekedy potrebovali kompletne vybavenú tajnú službu, bezpečnostných analytikov, oddelenie cyber-warfare, zostaviť informačnú sieť či verbovať spiacich agentov, je možné si také služby kúpiť. Podľa odhadov dnes už približne 30 percent tajných operácií spadajúcich pod CIA, NSA či iné vetvy tajnej služby Spojených Štátov obstarávajú pre USA PMCi (jeden z najznámejších dnes bude určite Edward Snowden). Stojí to asi 49 percent celkového rozpočtu pre tajné služby. A týchto americkými tajnými službami trénovaných operátorov je možné si prenajať – ak si to môžete dovoliť, a spĺňate isté požiadavky.

Aká je budúcnosť moderných žoldnierov ? Minimálne v krátkodobom výhľade rozhodne veselá a svetlá. USA sa síce stiahli z Iraku (keď nerátame ich poradcov aj „poradcov“) a sťahujú sa z Afghanistanu, ale kto prebral opateru vojenských základní či výcvik irackých štátnych síl ? Iracká vláda to nie je – USA za seba platí náhradu – žoldnierov. A po prvý raz v histórii OSN bolo umožnené, opäť Spojeným štátom, nahradiť ich mierové sily žoldniermi – povinnosti amerických mierových síl v ich mene prebrala a vykonáva PMSC DynCorp, teda súkromná armáda s mandátom OSN (Američanov v Bosne vystriedali v októbri 1998). Okrem toho sa nám rozhárajú nové konflikty na blízkom východe (Sýria a Jemen už horia, Saúdi sa nakláňajú) aj v Afrike (každá tretia africká krajina), pričom oba spomenuté regióny sú destabilizovanejšie než boli pred 10-20 rokmi, a vojna po dlhých rokoch dorazila aj do Európy. Nasadenie žoldnierov v konfliktoch po celom svete je v modernej dobe bezprecedentne vysoké a narastá. Celá rada veľkých korporácií sa začína spoliehať výlučne na žoldnierov, napríklad ochranu námornej prepravy či supertankerov v Indickom oceáne stále viac preberajú PMSC. Úmrtnosť medzi žoldniermi je ale pravdepodobne historicky najnižšia za posledných pár tisíc rokov. Ak bola niekedy dobrá doba pre nájomných bojovníkov, je to dnes a zajtra.

Profilový obrázek
Pavol Kosnáč
CONTRIBUTOR
PROFILE

Ďalší články

Leave a Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked with *

Cancel reply

Nejnovější komentáře