Příspěvky označené Slovensko

Slovenské problémy a nádeje

Slovenský ministr Ĺubomír Galko (vlevo) s generálním tajemníkem NATO Andersem Foghem Rasmussenem (20. září 2010); Foto NATO

Keď bola vlani v júni na Slovensku zvolená nová vláda pod vedením Ivety Radičovej, pridelenie rezortu obrany zostávalo visieť vo vzduchoprázdne. Zo štyroch parlamentných strán tvoriacich vládnu koalíciu mali iba dve (SDKÚ-DS a KDH) skúsenosti s vedením ministerstva obrany a zvyšné dve (SaS a MOST-Híd) vôbec žiadne. Ministrom obrany sa napokon stal Ľubomír Galko, podpredseda Slobody a Solidarity, ktorého kvalifikácia spočívala viac na jeho manažérskych schopnostiach ako na odbornej spôsobilosti. Ja osobne som sa obával ďalšieho „nemastného-neslaného“ ministra.

Od nástupu na pozíciu ministra obrany sa ale Galko prejavil ako schopný človek, ktorý začal takpovediac „od podlahy“ – s rozsiahlym auditom ministerstva. Ten odhalil niekoľko neefektívnych zmlúv, ktoré značne odčerpávali financie ministerstva. Ale toto bolo možné očakávať vzhľadom na fakt, že odchádzajúci minister obrany Jaroslav Baška podpísal niektoré zmluvy tesne pred parlamentnými voľbami alebo tesne po nich. Jedna z týchto zmlúv sa týkala najmä modernizácie vrtuľníkov Mi-17 a ex-minister Baška obhajoval toto rozhodnutie skutočnosťou, že:

Slovensko podľa neho nemalo peniaze na nákup nových vrtuľníkov, stroje však potrebuje, keďže to vyplýva z medzinárodných záväzkov.

Doposiaľ najväčší problém sa pred ministrom Galkom objavil v posledných dňoch po správe Franka Bolanda.

„Potrebujete viac peňazí. Keď vás Aliancia prijala v roku 2004, tak ste súhlasili, s vyčlenením 2 percent HDP na obranu. To sa potom zmenilo na 1,6 percenta. Tento záväzok takisto nebol naplnený a klesol na 1,5 percenta. A teraz visia výdavky na obranu niekde na jednom percente, čo je veľmi málo,“ konštatoval riaditeľ obranného plánovania NATO Frank Boland s tým, že v problémoch sa rezort ocitol najmä po škrtoch od roku 2007.

Písať o slovnej prestrelke kedy poslanci SMER-SD na pôde parlamentu označili rozhodnutie Ľubomíra Galka vybrať si v týchto dňoch dovolenku za „hlbokú neúctu voči prezidentovi, poslancom a vojakom“ by bolo plytvaním času.

Pritom činnosť ozbrojených síl, hoci nedosahuje efektivitou hviezdnych výšin, je viac než dobrá. Pri akútnom nedostatku financií sa slovenskí vojaci podieľajú na spoločnom výcviku s príslušníkmi US Army. Tu sa jedná najmä o spoločné aktivity vojenskej polície, ženistov a špeciálnych síl. Práve tieto tri špecializácie ponúkajú širokú možnosť uplatnenia pre príslušníkov OSSR v zahraničných misiách a najmä v misii ISAF v Afganistane. To, ale bude možné iba ak vláda vyrieši problém financovania ministerstva a armády a následne, ak Biela kniha (na Slovensku nazvaná – Strategické hodnotenie obrany) poukáže týmto smerom ako najvhodnejším spôsobom nasadenia síl OSSR v zahraničí.

, , , , ,

6 komentářů

Bezpečnostný rozmer, ktorý si málo uvedomujeme

Tento príspevok bude prvý, ktorý napíšem vo svojom materskom jazyku. Dôvodov je na to niekoľko. V slovenských ale už aj v českých médiách od včera rezonuje správa, že v Bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves zastrelil útočník, ktorého identitu polícia zatiaľ nezverejnila 7 osôb a takmer 15 zranil. Už 20 rokov bývam v Devínskej Novej Vsi a prostredie, ktoré sa včera zmenilo na bojisko poznám viac ako dôverne.

Denník SME na svojej webovej stránke poskytuje (ako má vo zvyku) celkom slušný prehľad celej udalosti od začiatku a priebežne ho aktualizuje.

Napriek tomu, že Slovensko je jednou z krajín kde mediálne pokrytie je prakticky 24 hodín denne po 7 dní v týždni tak sa aj tu začína objavovať klasická „informačná hmla nad bojiskom“. Rôznili sa informácie o počte strelcov, a až do večerných hodín nebol istý celý priebeh streľby a ani počet zranených a mŕtvych.

Čo ma, ale zaráža je skutočnosť, že (ako píše sme.sk):

Podľa aktuálnych informácií od nášho redaktora, ktoré nemáme potvrdené, spáchal útočník samovraždu. Útočníkom by mal byť podľa jeho informácií od miestnej obyvateľky asi 15-ročný mladík, ktorý bol drogovo závislý.

Táto informácia sa napokon nepotvrdila, ale prezident Policajného zboru SR pri tlačovej konferencii uviedol, že páchateľ bol ozbrojený samopalom vz. 58, dvomi krátkymi bočnými zbraňami a k dispozícii mal až 8 náhradných zásobníkov do vz. 58 a aj do bočných zbraní.

Na tejto stránke často diskutujeme o problémoch v štátoch, ktoré neovplyvňujú náš každodenný život, no sú pre nás dôležité. Nemali by sme, ale popri tom zabúdať na to, že aj v našich mestách existujú bezpečnostné hrozby.

  1. Ako je možné, že sa obyčajný občan môže dostať k útočnej puške a takmer 300 nábojom a môže túto zbraň použiť za denného svetla?
  2. Ako je možné, že tento strelec dokázal so strelnou zbraňou zabiť 7 (možno dokonca 9) a zraniť asi 15 ľudí?
  3. Dokážeme zabrániť šíreniu zbraní, ktoré poskytujú takú palebnú silu ako vz.58 medzi osoby s pochybnou minulosťou prípadne v spojení s distribúciou drog?

Tieto otázky sú len prvé z tých, ktoré sa objavia v médiách i medzi širokou verejnosťou. Ale ani médiá, ani verejnosť nedokážu jednoznačne a odborne na ne odpovedať. Som si istý, že čitatelia a prispievatelia OWOP to dokážu a že rovnako ako sa pokúšame nájsť nové cesty k bojom proti povstalcom v Afganistane, tak že aj dokážeme nájsť možné cesty pre vyššiu bezpečnosť na Slovensku a v Českej republike.

,

24 komentářů

Sto triků, výsledek stejný

Tohle je skutečně zajímavý příběh ze Slovenska. Podle ETrendu měli dva podnikatelé v uplynulém volebním období provést několik „dobrých“ obchodů s ministerstvem obrany. Firma Magic Trading Corporation (plně dostála svému názvu), kterou kontrolují Rastislav Bilas a Norbert Havalec, měla dodat armádě například 26 kusů přístrojů pro noční vidění za 1,56 milionu eur (počítám-li dobře je to 60 tisíc eur za kus).

Nu a co se nestalo, objednávka se rozmnožila a najednou z 26 kusů bylo 1451 za 18,38 milionu eur. Počítám-li dobře, cena se snížila na cca 12 600 eur za kus. Ministerstvo na dotaz ETrendu odpovědělo, že smlouva o budoucích dodávkách byla podepsána v roce 2005. Ovšem už nedodalo, že na mnohem méně kusů noktovizorů. Tento vydařený obchod vytýkal ministerstvu obrany i Nejvyšší kontrolní úřad SR. Nemám tušení s jakým výsledkem, ale předpokládal bych, že s podobným jako v Česku. To však nebylo zdaleka všechno:

Magic Trading Corporation sa v správe NKÚ objavuje aj v ďalšej zaujímavej súvislosti. Pre vojakov mala firma dodávať počítače vyhovujúce bezpečnostným a utajovacím normám. Aj v tomto prípade rozbehol tandem Bilas–Havalec obchod vo veľkom. Jeden počítač dodali za vyše 584-tisíc korún s DPH (vyše 19-tisíc eur). Vojaci narátali, že takýchto počítačov certifikovaných na utajovanie stupňa „Dôverné“ budú potrebovať tritisíc. „Tieto počty vzhľadom k skutkovému stavu a reálnym počtom a najmä potrebám kontrolovaného subjektu boli nadsadené a skutočnou potrebou nezdôvodniteľné,“ píše NKÚ v správe.  Stovky kusov počítačov zostali v období kontroly na skladoch. Záručná doba im však plynula. V roku 2007 ministerstvo podpísalo zmluvy s Magic Trading Corporation na počítače za 116,8 milióna korún a o rok neskôr na ďalšie za 148,5 milióna korún. Vojaci však nemali dosť peňazí a tak peniaze presúvali z iných položiek, kde boli rezervované na zvýšenie kvality výzbroje, malé terénne autá, či špeciálnu ženijnú techniku. NKÚ bolo zarazené tým, že aj v dodávke o rok neskôr, kedy ceny IT zariadení na trhoch klesali, vojaci nijako neupravili zmluvy, aby stlačili ceny.

Tyto počítače navíc neměly certifikát pro utajované skutečnosti, takže stejně minimálně do roku 2009 nemohly být používány k účelům, ke kterým byly zakoupeny. Podle NKÚ byly tyto počítače navíc předražené – minimálně stejně kvalitní, ale s certifikátem na stupeň „přísně tajné“,  se daly sehnat za přibližně 300 tisíc slovenských korun a s certifikátem „důvěrné“ za 150 tisíc slovenských korun.  A ještě jeden případ zmiňovaný NKÚ a uvedený v článku:

Ďalšie lobistické skupiny, ktoré sa nalepili na vojakov, našli svoju parketu aj v infokomunikačných technológiách. Robilo sa im ľahko, pretože armáde zákony umožňujú množstvo nákupov utajovať. Celý projekt Komunikačný informačný systém (KIS) si vojaci naplánovali v roku 2007 na 399 miliónov korún. Ešte v tom istom roku si cenu upravili na 1,178 miliardy korún. Pre rok 2008 už lobisti neponechali nič na náhodu. Naplánovali si hneď sumu 2,39 miliardy korún, ktorú ešte prekročili o 125 miliónov. Zaujímavosťou je, že ministerstvo spracovalo koncepciu rozvoja komunikačných a informačných systémov v rezorte až v júni 2008.

Jiný kraj, stejný mrav. Máme toho se Slováky hodně, hodně společného, i po necelých dvaceti letech od rozdělení. Přeji jim i nám, aby parlamentní volby vedly k pročištění prostředí.

, ,

3 komentářů

Britové a Dánové – a co my?

Dánští vojáci v afghánském Hílmandu; Foto dánské ministerstvo obrany

V článku Extrémní léto se na OWOP psalo o tom, čím si v létě 2009 prošla britská 19 Light Brigade. Já bych se v tomto článku rád zmínil o vojácích dánské armády a na jejich příkladu pak zkusím reflektovat současnou situaci ve střední Evropě ve vztahu k misi ISAF a k válce v Afghánistánu.

Co se týče operací v Hílmandu, Dánové se soustředí v tzv. Danish Battlegroup (DABG). V rámci tohoto úkolového uskupení působila i 2nd Light Recce Squadron, která se podílela na operaci Ring of Steel. Tato akce je dobře popsána na stránce dánské ambasády v Británii.

Jakkoliv je tato operace a dánská účast v ní zajímavá, nechci se pouštět do jejích detailů. Chci zmínit několik jiných věcí. Dánská armáda vysílá do DABG kolem 650 vojáků podporovaných obrněnými vozidly Piranha, tanky Leopard a dalšími prvky. Takové zapojení je, v poměru k geografickým a politickým dispozicím státu jakým je Dánsko, opravdu intenzivní.

CIA World Factbook uvádí, že Dánsko má v současnosti něco málo přes pět a půl milionu obyvatel, kteří obývají území o rozloze asi 43 tisíc kilometrů čtverečních. To je porovnatelné se Slovenskem (5,463,000 obyvatel a 48 tisíc km čtverečních) a podstatně méně než Česká republika (10,210 000 obyvatel a 78 870 kilometrů čtverečních).

Nerad to dělám, ale při pouhém pohledu na tyto čísla vyvstává otázka, jak je možné, že jak Česká tak i Slovenská republika při větším geografickém rozměru nedokáže vyslat do Afghánistánu stejný, nebo vyšší počet vojáků? A ve světle nedávného setkání ministrů obrany států NATO v Bratislavě je tato otázka ještě důležitější.

Jsem si vědom, že se pokouším dát dohromady dvě zdánlivě nesouvisející věci. Ale přesto, proč se do toho nepustit. Je totiž dost dobře možné, ba i pravděpodobné, že nám něco uniká. Vojáci AČR v PRT Lógar působí v jedné z těch bezpečnějších provincií. I když mluvit o bezpečí v Afghánistánu je trochu zavádějící, a i tak jsou omezeni ve své činnosti, protože nesmějí provádět ofenzivní operace.

Slovensko se zřejmě zapojí do operací v Afghánistánu o něco více, ale… Vždy je zde nějaké ale. V tomto případě to je známá a opakovaně demonstrovaná nejednotnost politických špiček na Slovensku. Po „chaosu“ v názorech jak je demonstrovali premiér Fico a prezident Gašparovič v roce 2007 ohledně vyslání vojáků do Afghánistánu a jak jsem o tom psal v článku Slovenskí horskí strelci?, se tento „názorový chaos“ objevuje znovu.

Internetový deník novinky.cz uveřejnil článek Slovensko zvažuje vyslání bojových jednotek do Afghánistánu kde se mimo jiné píše:

„Měl by se posílit mandát slovenských vojáků. Politicky to ještě není definitivní. Ze strany ministerstva se jedná v podstatě o hotovou věc,“ uvedl zdroj.

Následně se pak hovoří o tom, že 5. pluk zvláštního určení dostává novou výzbroj z čeho se vyvozuje závěr o možných přípravách této speciální jednotky na misi v Afghánistánu. To je podloženo ještě vyjádřením mluvčího Ministerstva obrany:

„Slovenská republika považuje operaci v Afghánistánu za misi s nejvyšší prioritou. Resort obrany zvažuje možnosti, jak nadále adekvátně přispívat k této operaci,“ uvedl mluvčí ministerstva obrany Vladimír Gemela.

Tato celkem optimistická zpráva byla o necelý měsíc později doslova „roztrhána na kusy“ vyjádřením premiéra Fica, který řekl:

„Do Afganistanu by mala naša krajina poslať ženistov, lekárov a vojakov, ktorí budú cvičiť afganskú armádu a nie bojovú jednotku.“

Osobně nevím, co si mám o tom myslet. Zda se předseda SMERu snaží v posledních měsících před parlamentními volbami (ty by měly být v létě 2010) sbírat hlasy těch, kteří jsou proti plnění spojeneckých závazků? Nebo je to pouze jedna z vln neklidných nálad způsobených nespokojeností, které nejsou jasně definovány, jak to ve svém projevu k 28. říjnu pojmenoval prezident Klaus?

, ,

3 komentářů