Slovenský ministr Ĺubomír Galko (vlevo) s generálním tajemníkem NATO Andersem Foghem Rasmussenem (20. září 2010); Foto NATO

Keď bola vlani v júni na Slovensku zvolená nová vláda pod vedením Ivety Radičovej, pridelenie rezortu obrany zostávalo visieť vo vzduchoprázdne. Zo štyroch parlamentných strán tvoriacich vládnu koalíciu mali iba dve (SDKÚ-DS a KDH) skúsenosti s vedením ministerstva obrany a zvyšné dve (SaS a MOST-Híd) vôbec žiadne. Ministrom obrany sa napokon stal Ľubomír Galko, podpredseda Slobody a Solidarity, ktorého kvalifikácia spočívala viac na jeho manažérskych schopnostiach ako na odbornej spôsobilosti. Ja osobne som sa obával ďalšieho „nemastného-neslaného“ ministra.

Od nástupu na pozíciu ministra obrany sa ale Galko prejavil ako schopný človek, ktorý začal takpovediac „od podlahy“ – s rozsiahlym auditom ministerstva. Ten odhalil niekoľko neefektívnych zmlúv, ktoré značne odčerpávali financie ministerstva. Ale toto bolo možné očakávať vzhľadom na fakt, že odchádzajúci minister obrany Jaroslav Baška podpísal niektoré zmluvy tesne pred parlamentnými voľbami alebo tesne po nich. Jedna z týchto zmlúv sa týkala najmä modernizácie vrtuľníkov Mi-17 a ex-minister Baška obhajoval toto rozhodnutie skutočnosťou, že:

Slovensko podľa neho nemalo peniaze na nákup nových vrtuľníkov, stroje však potrebuje, keďže to vyplýva z medzinárodných záväzkov.

Doposiaľ najväčší problém sa pred ministrom Galkom objavil v posledných dňoch po správe Franka Bolanda.

„Potrebujete viac peňazí. Keď vás Aliancia prijala v roku 2004, tak ste súhlasili, s vyčlenením 2 percent HDP na obranu. To sa potom zmenilo na 1,6 percenta. Tento záväzok takisto nebol naplnený a klesol na 1,5 percenta. A teraz visia výdavky na obranu niekde na jednom percente, čo je veľmi málo,“ konštatoval riaditeľ obranného plánovania NATO Frank Boland s tým, že v problémoch sa rezort ocitol najmä po škrtoch od roku 2007.

Písať o slovnej prestrelke kedy poslanci SMER-SD na pôde parlamentu označili rozhodnutie Ľubomíra Galka vybrať si v týchto dňoch dovolenku za „hlbokú neúctu voči prezidentovi, poslancom a vojakom“ by bolo plytvaním času.

Pritom činnosť ozbrojených síl, hoci nedosahuje efektivitou hviezdnych výšin, je viac než dobrá. Pri akútnom nedostatku financií sa slovenskí vojaci podieľajú na spoločnom výcviku s príslušníkmi US Army. Tu sa jedná najmä o spoločné aktivity vojenskej polície, ženistov a špeciálnych síl. Práve tieto tri špecializácie ponúkajú širokú možnosť uplatnenia pre príslušníkov OSSR v zahraničných misiách a najmä v misii ISAF v Afganistane. To, ale bude možné iba ak vláda vyrieši problém financovania ministerstva a armády a následne, ak Biela kniha (na Slovensku nazvaná – Strategické hodnotenie obrany) poukáže týmto smerom ako najvhodnejším spôsobom nasadenia síl OSSR v zahraničí.