fbpx

Slovenské vojenské dilemy súčasnosti

Nástup slovenských vojáků na základně Bagram v Afghánistánu (2004); Foto Spc. Kelly Hunt, DoD

Slovensko a Česko má okrem dlhej spoločnej histórie aj veľa spoločných znakov a charakteristík, ktoré budú ešte dlho prepájať tieto dva národy. Jedným takýmto spoločným znakom je vzťah verejnosti a politikov k armáde.

V roku 2010 po parlamentných voľbách nastúpil v Prahe na post ministra obrany Alexandr Vondra a v Bratislave zasadol na rovnaké kreslo Ľubomír Galko. Obaja začali prakticky v rovnakom čase rozbiehať práce na Bielych knihách. Úspešnejší z tejto dvojice je Alexandr Vondra, ktorý v apríli 2011 predstavil finálnu verziu tejto publikácie a táto bola v druhej polovice rovnakého mesiaca schválená. Slovensko na svoju Bielu knihu stále čaká a po odvolaní Ľubomíra Galka a nástupe Martina Glváča nie je isté či sa jej dočká. Toto všetko som už spomenul na svojom slovenskom blogu, no v posledných dňoch sa objavuje aj ďalší rozmer prečo Slovensko aj Česko potrebujú Bielu knihu.

Týmto rozmerom je diskusia o potrebnosti či nepotrebnosti vševojskovej armády. Na On War | On Peace sa o tomto diskutovalo, ale jednalo sa o diskusiu sústredenú na Armádu ČR a jednotlivé jej prvky a zložky. Pri absencii podobného diskusného priestoru ako sú tieto stránky na Slovensku, využijem teda tento priestor a predstavím niektoré svoje názory na to, prečo Slovensko potrebuje vševojskovú armádu.

Suverenita
Pri klasickom chápaní štátu ako politickej jednotky, vymedzujeme štát pomocou štyroch atribútov – obyvateľstva, územia, zvrchovanosti štátnej moci a suverenity štátu. Bez akéhokoľvek z týchto atribútov by sme nemohli hovoriť o štáte. Ak teda potrebujeme zachovať suverenitu štátu a celistvosť jeho územia potrebujeme ozbrojenú zložku, ktorá je toto schopná zaistiť a touto zložkou je armáda.

Pri pohľade na mapu strednej Európy so zacielením na Slovensko je jasné, že až na 98 km dlhú hranicu s Ukrajinou a 107 km dlhú hranicu s Rakúskom je Slovensko obklopené štátmi NATO, ktoré mu dokážu (aspoň teoreticky) prísť na pomoc v súlade s Článkom 5 Washingtonskej zmluvy. Ukrajina prostredníctvom svojho prezidenta Viktora Janukovyča deklarovala, že sa nebude uchádzať o členstvo v NATO a Rakúsko je krajina, ktorá dlhodobo udržiava neutralitu.

Základná otázka, s ktorou operujú všetci zástancovia špecializovaného vzoru ozbrojených síl teda znie: Ak sme obklopení spojencami pripravenými prísť nám na pomoc prečo potrebujeme vlastnú armádu? Odpoveď je jednoduchá: Aby sme sa nemuseli slepo spoliehať na pomoc iných štátov, ktoré majú vlastnú agendu a aby sme aj my dokázali plniť záväzky vyplývajúce z členstva v NATO, EU a iných medzinárodných organizáciách.

Ak sa zhodneme na tomto dvojitom zakotvení potreby samotnej existencie ozbrojených síl potom začne vyvstávať otázka o tom aké majú byť tieto ozbrojené sily. S tým, že si stále udržiavame v mysli iba ochranu a obranu suverenity, môžeme so značnou istotou povedať, že ozbrojené sily v tomto prípade môžu mať značne obmedzenú mobilitu ale musia disponovať veľkou silou.

Princíp obmedzenej mobility chápem ako protiklad k ľahkým a rýchlo nasaditeľným silám (napríklad 82. výsadková divízia US Army alebo 3. brigáda Commando Royal Marine Corps). Takéto ozbrojené sily musia byť schopné brániť suverenitu štátu po určitú dobu kým sa im nedostane pomoci a podpory od spojeneckých armád.

Medzinárodné záväzky
Záver predchádzajúceho odseku jasne určil prečo je potrebné, aby štát disponoval ozbrojenými silami a aký typ ozbrojených síl je potrebné mať pre obranu štátnej suverenity. Druhou úlohou ozbrojených síl je byť efektívnym nástrojom zahraničnej politiky štátu. Vo svetle záväzkov Slovenskej republiky vidím túto úlohu v následujúcich typoch aktivít:

  • nasadenie bojového zväzku do operácie vysokej intenzity a veľkého rozsahu v súlade s Článkom 5 Severoatlantickej zmluvy,
  • nasadenie bojovej jednotky alebo jednotky bojovej podpory do operácie NATO (príp. EU, OBSE, OSN).

Tieto dva záväzky si vyžadujú dobre vybavené a kvalitne pripravené ozbrojené sily schopné pôsobiť v spolupráci s jednotkami ostatných aliančných partnerov – kvalitatívny rozmer, ktorý nikdy nesmie byť podcenený. Je teda identifikovaný ako kvantitatívny tak aj kvalitatívny rozmer a oba tieto aspekty, ak budú úspešne aplikované, sú základom pre efektívne nasaditeľné jednotky ozbrojených síl.

Predchádzajúci odsek na jednu stranu identifikoval reálne nároky na ozbrojené sily v oblasti nasaditeľnosti, ale zároveň i poskytol pomyslenú politickú muníciu odporcom takéhoto konceptu. Je preto potrebné, aby boli jasne prezentované argumenty pre podporu existencie takýchto schopností v rámci ozbrojených síl.

Prvým zásadným argumentom je fakt, že v ozbrojených silách existuje možnosť (a je výhodné ju využívať) vzájomnej relatívnej zameniteľnosti. Čo sa tým myslí? V zásade ide o stav kedy sú jednotky primárne určené pre pôsobenie pri obrane štátu nasadzované do zahraničných operácií (napríklad čata bojovej podpory PRT Lógar vybavená KBVP Pandur II) aby získali skúsenosti. A aj naopak kedy by prápor ľahkej pechoty bol nasadený ako doplnok mechanizovaného brigádneho bojového tímu v operácii vysokej intenzity. Ďalšie príklady by bolo možné nájsť veľmi ľahko – stačí sa iba zamyslieť. V zásade ide o maximalizáciu možností pri minimalizácii nárokov a nákladov.

Ako ďalej?
Pri uvedomení si faktu, že súčasná finančná kríza bude ešte niekoľko rokov tvrdo doliehať na štátny rozpočet je potrebné hľadať také riešenia, ktoré budú postavené na určitom systéme a budú implementované rozhodne a efektívne. Rovnako ako všade inde, aj tu platí pravidlo, že nie dobré rozhodnutie je lepšie ako žiadne rozhodnutie. Ak by sme sa vyhýbali reforme armády, potom by sme iba naďalej vyhadzovali financie prakticky von z okna bez žiadneho hmatateľného výsledku.

Jediným výsledkom by bola degradácia ozbrojených síl a napĺňanie finančných záujmov a ambícií niekoľko málo ľudí vhodne umiestnených na dôležitých miestach. Možno to bude znieť prehnane, ale takéto správanie je hazardovanie s národnou bezpečnosťou a ak by som spravil ešte krok ďalej, mohlo by byť označené za vlastizradu. A to je obvinenie, ktoré nechce mať žiaden politik na svojom „tričku“.

Politické manévre budú vždy súčasťou diania na ministerstve obrany, to je skutočnosť s ktorou nikto nič nespraví aj keby veľmi chcel. Podstatné je, aby tieto manévre neboli obmedzené iba na malý okruh ľudí postihnutých elitárskym syndrómom. Slovensko potrebuje okrem svojej Bielej knihy aj svoj On War | On Peace portál a to viac ako inokedy. Potrebujeme, aby sa odborná verejnosť mala možnosť vyjadriť k otázkam obrany našej vlasti a musíme zabrániť, aby hlas odborníkov, ktorí nenosia uniformu bol počuť. Až potom bude možné rozmýšľať o nákupe nových obrnených transportérov, o reorganizácii mechanizovaných práporov a o modernizácii lietadiel MiG-29.

34 comments

Ďalší články

Leave a Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked with *

Cancel reply

34 Comments

  • Profilový obrázek
    em
    19. 4. 2012, 17:57

    Pisete o vsevojskovej armade, nikde ale nevidim Vasu predstavu o jej podobe…co si pod danym pojmom predstavujete? Ma Slovensko v sucasnej dobe vsevojskovou armadou? Dakujem.

    REPLY
  • Profilový obrázek
    Ondrej Rajkovic
    19. 4. 2012, 18:03

    Em: Tento clanok bol zamyslany ako akysi uvod do dalsich clankov, ktore budu v nasledujucich dnoch nasledovat. Ale vdaka za upozornenie, obcas toho mam tolko, ze by som aj zabudol. Urcite sa mojej predstavy o vsevojskovej armade dockate

    REPLY
  • Profilový obrázek
    ahaswer
    22. 4. 2012, 19:34

    To Ondrej: s Bílou knihou nespěchejte, tak aby to s ní nakonec nedopadlo tak jak v u nás na západ od řeky Moravy…..

    REPLY
  • Profilový obrázek
    Bohusla Pernica
    22. 4. 2012, 21:15

    Jak to dopadlo s Bílou knihou na západ od řeky Moravy?

    REPLY
  • Profilový obrázek
    Honza
    23. 4. 2012, 8:46

    umm.. psal jsem zde příspěvek ohledně vlastizrady a poslanecké imunity.. pokud byl redigován, prosím redaktora, aby mne kontaktoval na email. děkuji.

    Ptal jsem se na to, zda na Slovensku existuje poslanecká imunita, která by obvinění a trestní stíhání poslanců za vlastizradu znemožňovala.

    @Bohuslav.. Bílá kniha se stala roztomilou ozdobou knihoven, přičemž její diskutabilní výstupy měly být aplikovány v září, později k lednu. Původně to vypadalo že 2011, ale realita je jiná.

    REPLY

Nejnovější komentáře