fbpx

Obrana Slovenskej republiky – časť 2

1_mechanizovana_brigada_Topolcany_zdroj_mil_sk

Cvičení 1. mechanizované brigády z Topolčan; Zdroj www.mil.sk

 

Tento článek byl publikován magazínem Armádní noviny 6. února 2015. Na On War | On Peace je přetiskován se svolením. Predchádzajúci článok Obrana SR – časť 1 priniesol niekoľko otázok, na ktoré je potrebné priniesť odpoveď, ak má byť obrana územia SR efektívna. Niektoré reakcie v diskusii, ako napr. na portále Armádní noviny, tak aj na portále OWOP, tieto odpovede ponúkli. Cieľom tohto článku nebude venovať sa týmto odpovediam, ale využiť ich pre ďalšie úvahy o obrane Slovenska.

Prvý diel tejto série článkov sa venoval využitiu charakteru územia pre obranu štátu a tejto téme nie je možné uprieť jej význam. Tento článok, druhý v sérii, sa bude venovať prostriedkom, ktoré budú využívať toto územie pre obranu – totiž ozbrojené sily.

Súčasné Ozbrojené sily SR sa skladajú z dvoch komponentov – pozemných síl a vzdušných síl. Tiaž obrany územia bude primárne spočívať na ramenách pozemných síl, a preto sa v tomto článku budem venovať najmä im. Veliteľstvu Pozemných síl OS SR v súčasnej dobe podliehajú 3 brigády – dve bojové a jedna podporná. Vzhľadom na veľkosť Slovenska a počet obyvateľov by sa mohlo zdať, že sa jedná o značnú silu. Nie je to úplne pravda. Obe bojové brigády – 1. mechanizovaná z Topoľčian a 2. mechanizovaná z Prešova sú značne nevyvážené čo sa týka podriadených jednotiek a ich schopností.

Zatiaľ čo prešovská brigáda je príkladom vševojskovej brigády s bojovými jednotkami, jednotkami bojovej podpory a jednotkami služieb bojovej podpory. Hlavnú bojovú silu bude ku koncu roka 2015 tvoriť päť bojových jednotiek veľkosti práporu – 21. zmiešaný mechanizovaný prápor, 22. mechanizovaný prápor, 23. motorizovaný prápor, prápor ISTAR a Samohybný delostrelecký oddiel. Tieto jednotky budú podporované ženijnou rotou a jednotkou psychologických operácií a civilno-vojenskej spolupráce, rovnako ako práporom logistickej podpory a rotou podpory velenia veliteľstva brigády. Ku skutočnej vševojskovej brigáde chýba už iba jednotka protivzdušnej obrany. Oproti 2. brigáde je topoľčianska brigáda s jedným práporom služieb bojovej podpory (prápor logistickej podpory 1. mechanizovanej brigády) a tromi bojovými prápormi (11., 12. a 13. mechanizovaný prápor) iba množinou bojových jednotiek a ako celok nie je možné ju nasadiť pre absenciu organických jednotiek bojovej podpory (ženijné a prieskumné jednotky, delostrelectvo, atď.)

Podľa deklarácie uvedenej v Obrannej stratégii SR (strana 6) sa Slovensko zaviazalo vyčleniť následujúce formácie pre operácie NATO.

  • v plnom rozsahu v operáciách vysokej intenzity na obranu Slovenskej republiky vrátane uskutočnenia mobilizácie,
  • vo veľmi veľkom rozsahu jednorazovo poskytnutým príspevkom až do veľkosti brigádnej skupiny pozemných síl a určených prvkov bojovej podpory a bojového zabezpečenia v spojeneckých operáciách vysokej intenzity pri kolektívnej obrane spojencov v NATO,
  • vo veľkom rozsahu jednorazovo poskytnutým príspevkom vo veľkosti prápornej skupiny pozemných síl a určených prvkov bojovej podpory a bojového zabezpečenia v mnohonárodných spoločných operáciách vedených bez geografického obmedzenia pod vedením NATO,
  • v strednom rozsahu poskytnutím a udržiavaním príspevku vo veľkosti mechanizovaného práporu pozemných síl alebo jeho nákladového ekvivalentu v mnohonárodných operáciách na podporu mieru pod vedením NATO alebo EÚ,
  • v malom rozsahu v operáciách na podporu mieru a humanitárnych operáciách pod vedením OSN, EÚ alebo medzinárodnej koalície dlhodobo udržiavaným príspevkom vo veľkosti roty pozemných síl alebo jej nákladového ekvivalentu.

Vynárajú sa teda otázky, o aké zoskupenia by sa jednalo. Zamerajme sa najskôr na druhý bod – jednorazové nasadenie brigádnej bojovej skupiny.

Úplne prirodzene by pohľad najprv padol na 2. mechanizovanú brigádu. Tá disponuje takmer všetkými potrebnými jednotkami bojovej podpory a bojového zabezpečenia. No po vyslaní tejto brigády do zahraničnej operácie by úloha obrany padla na 1. mechanizovanú brigádu. Tá by okrem svojich 3 mechanizovaných práporov mala k dispozícii zrejme aj delostreleckú podporu v podobe raketometov RM-70 Modular z raketového delostreleckého oddielu a podporu ženistov zo samostatného ženijného práporu. Takýto scénár počíta s jednorazovým nasadením celej brigády po určitú dobu, predpoklad je v rozsahu 3 až 6 mesiacov, bez potreby vystriedania. Disproporčné rozdelenie bojových jednotiek medzi jednotlivé brigády v rámci pozemných síl sa javí byť určitým problémom. No, podstatne väčším problémom je skôr jednotvárnosť doktrinálneho zamerania týchto bojových jednotiek.

Pozemné sily disponujú totiž 4 mechanizovanými prápormi, 1 zmiešaným mechanizovaným práporom, 1 prieskumným/ISTAR práporom a 1 motorizovaným práporom (k 31. prosinci 2015) a pritom iba približne 30% územia Slovenska je vhodné a využiteľné pre operácie mechanizovaných jednotiek. No i napriek tomu majú slovenské ozbrojené sily iba jeden ľahký peší prápor a aj ten je špecificky predurčený pre plnenie prieskumných úloh. Toto je najkritickejší bod obrany územia SR, kedy ozbrojené sily disponujú bojovými jednotkami absolútne nevhodnými pre vedenie boja v teréne, ktorý pokrýva väčšinu územia nášho štátu. Našťastie je to problém, ktorý je možné riešiť relatívne jednoducho. Nebude potrebné spúšťať veľké nákupy techniky, ba práve naopak, stará a morálne zastaraná technika bude vyradená a prostriedky, ktoré boli predtým vynakladané na jej údržbu bude možné použiť pre iné účely.

Na následujúcich riadkoch predstavím koncepciu pozemných síl, ktorá predstaví pozemné sily ako jednotky schopné nielen brániť územie SR, ale aj ako jednotky pripravené pre nasadenie do operácií NATO v rôznych stupňoch rozsahu a na rôznych úrovniach intenzity. Tento návrh bol inšpirovaný tromi článkami Dušana Rovenského o vševojskových brigádach[1][2][3], ktoré boli publikované na portále On War | On Peace a ktorému týmto ďakujem za možnosť použiť jeho myšlienky aj pre tento článok.

Predstava budúcej organizačnej štruktúry pozemných síl je založená na existencii dvoch vševojskových alebo aj „veľkých“ brigád – jednej takzvanej „ľahkej“ brigády a jednej „ťažkej“ brigády.

  1. pešia brigáda („ľahká“ brigáda)
  • veliteľstvo a štáb
  • veliteľská rota
  • horský prápor
  • horský prápor
  • ľahký motorizovaný prápor (vybavený kolesovými ľahkými obrnenými vozidlami)
  • brigádny prápor bojovej podpory
    • prieskumná rota/rota ISTAR
    • rota RCHBO1
    • ženijná rota
    • horská delostrelecká batéria (vybavené ťahanými 105mm alebo 155mm húfnicami)
    • horská delostrelecká batéria (vybavené ťahanými 105mm alebo 155mm húfnicami)
    • protilietadlová batéria (vybavená prenosnými PLRK)
  • brigádny prápor bojového zabezpečenia
    • rota dopravy zásob
    • rota skladovania, distribúcie zásob a opráv
    • spojovacia rota
    • zdravotnícka rota
  1. mechanizovaná brigáda (tzv. „ťažká“ brigáda)
  • veliteľstvo a štáb
  • veliteľská rota
  • mechanizovaný peší prápor (s kolesovými bojovými vozidlami pechoty a tankami)
  • mechanizovaný peší prápor (s kolesovými bojovými vozidlami pechoty a tankami)
  • ľahký motorizovaný prápor (s kolesovými LOV)
  • brigádny prápor bojovej podpory
    • prieskumná rota/rota ISTAR
    • rota RCHBO1
    • ženijná rota
    • delostrelecká batéria (vybavená samohybnými húfnicami Zuzana)
    • delostrelecká batéria (vybavená samohybnými húfnicami Zuzana)
    • raketová delostrelecká batéria (vybavená salvovými raketometmi RM-70 Modular)
    • protilietadlová batéria (vybavená samohybnými PLRK a hybridnými PLK)
  • brigádny prápor bojového zabezpečenia
    • rota dopravy zásob
    • rota skladovania a distribúcie zásob
    • rota opráv techniky
    • spojovacia rota
    • zdravotnícka rota

V prípade takejto organizačnej schémy by bolo možné opustiť záväzok nasadenia brigádnej bojovej skupiny, ktorej označenie jasne naznačuje jej posilnenie o dodatočné jednotky, a bolo by možné deklarovať iba nasadenie jednej brigády (ktorejkoľvek v závislosti na požiadavkách NATO a podľa podmienok v oblasti nasadenia).

Rozdiel medzi „brigádnou bojovou skupinou“ a „brigádou“ (v tomto prípade „veľkou brigádou“) nie je iba rozdielom v názve, ale nesie značnú doktrinálnu váhu. Množstvo jednotiek nasadených pod hlavičkou „brigádnej bojovej skupiny“ a pod hlavičkou „veľkej brigády“ by zostalo rovnaké. Čo by sa zmenilo je miera pripravenosti, koordinácie a súčinnosti všetkých jednotiek podriadených tomuto uskupeniu. Je totiž značný rozdiel, ak má veliteľ brigády pridelené všetky jednotky, ktoré by boli nasadené pod jeho velením do bojovej operácie aj v čase mieru pre potreby výcviku a prípravy. Takto bude môcť viesť plánovanie a prípravu výcviku s využitím všetkých bojových jednotiek, jednotiek bojového zabezpečenia a bojovej podpory aj mimo stavu, kedy by hrozilo potenciálne nasadenie brigády. Rovnako tak aj velitelia podriadených jednotiek budú stále poznať zámer a plán veliteľa brigády a budú tomu môcť uspôsobiť plánovanie, výcvik a prípravu svojich jednotiek.

V okamihu nasadenia jednej z brigád ozbrojených síl do operácie NATO podľa deklarácie uvedenej v Obrannej stratégii SR teda bude veliteľ brigády a jeho štáb poznať status všetkých podriadených jednotiek v ohľade naplnenosti personálom, vyzbrojenosti a vybavenosti materiálom, stavom výcviku a pripravenosti a mierou schopností, ktorými jeho podriadené jednotky disponujú. Oproti tomu v súčasnej dobe by veliteľ brigády dostal v čase nasadenia do podriadenosti jednotky a účelové zoskupenia vyčlenené od iných práporov alebo dokonca od iných brigád. Pri takom stave by mohlo dôjsť k nepochopeniu schopností, ktorými tieto pričlenené jednotky disponujú a teda aj k ich neadekvátnemu využitiu v bojovej operácii.

Predchádzajúce riadky hovoria najmä o bojovej operácii NATO v podpore článku 5 Washingtonskej zmluvy. Každopádne to isté je platné aj pre bojové operácie vedené pri obrane územia Slovenska.

Ako poslednej téme by som sa v tomto článku rád venoval dvom formáciám, ktoré sú na periférii hlavného záujmu a hlavnej tiaže pri vedení bojových operácií, ale určite nie je možné ich na tejto periférii ponechať. Jedná sa o Brigádu bojovej podpory a zabezpečenia a o Brigádu špeciálneho určenia.

Brigáda bojovej podpory a zabezpečenia v súčasnosti neexistuje v stave Pozemných síl, ale jej miesto je vyčlenené pre Brigádu bojového zabezpečenia a samostatné jednotky podriadené priamo Veliteľstvu pozemných síl. Pri vyššie navrhovanom koncepte vytvorenia samostatných „veľkých“ vševojskových brigád by tieto absorbovali aj jednotky v súčasnosti podriadené Brigáde bojového zabezpečenia. Novo-vytvorená Brigáda bojovej podpory a zabezpečenia by poskytovala administratívnu kontrolu a riadenie pre jednotky, ktoré by bolo možné nasadiť samostatne do zahraničných operácií NATO, ale aj do operácií na území SR, ktoré by vyplynuli z mimoriadnych udalostí – živelné pohromy apod. Navrhovaná štruktúra by bola následovná:

Brigáda bojovej podpory a zabezpečenia

  • Veliteľstvo a veliteľská rota
  • Ženijný prápor
    • Veliteľstvo a veliteľská rota
    • 2x stavebná rota
    • 2x rota EOD
    • 2x ženijná rota
    • 1 špeciálna ženijná čata
  • Národné cetrum EOD
  • Prápor RCHBO1
    • Veliteľstvo a veliteľská rota
    • Rota RCHB prieskumu2
    • 2x dekontaminačná rota
    • 2x rota RCHBO
    • Mobilné identifikačné laboratórium
  • Spojovací prápor
    • Veliteľstvo a veliteľská rota
    • 2x spojovacia rota
    • Rota SIGINT analýzy
  • Prápor výcviku

Brigáda bojovej podpory a zabezpečenia by bola začlenená do organizačnej štruktúry Pozemných síl. V prípade potreby by vyčleňovala niektoré svoje podriadené jednotky alebo ich súčasti pre rôzne účelové zoskupenia, ktorých tvorbe nie je možné sa vyhnúť vzhľadom na meniaci sa charakter súčasného bojiska.

Druhou brigádou by bola Brigáda špeciálneho určenia. Táto by v prípade vojnového konfliktu z časti podporovala operácie bojových brigád pozemných síl a z časti viedla vlastné operácie podľa požiadaviek velenia na strategickej a operačnej úrovni. Pre potreby operácií NATO strednej a nízkej intenzity a stredného a malého rozsahu by brigáda vyčleňovala Účelovú skupinu špeciálneho určenia/špeciálnych operácií podľa štandardov NATO. Takéto požiadavky by boli zohľadnené v organizačnej štruktúre, ktorá by bola následovná.

Brigáda špeciálneho určenia

  • Veliteľstvo a veliteľská rota
  • pluk špeciálneho určenia
  • Rota CIMIC/PSYOPS
  • Rota podpory SOF3
  • Rota elektronického boja
  • Spojovacia rota (SATCOM)
  • Rota čelnej podpory
  • Rota zadnej podpory

1 – Brigádne roty RCHBO by podliehali administratívnej a operačnej kontrole práporov bojovej podpory, ale zodpovednosť za odbornú prípravu by spočívala na Prápore RCHBO.
2 – Jedna čata RCHBO prieskumu by bola pripravovaná pre plnenie úloh v podriadenosti Účelovej skupiny špeciálneho určenia/špeciálnych operácií.
3 – Rota podpory SOF by bola jednotkou ľahkej pechoty vycvičenej a pripravenej pre špeciálne operácie. Táto rota by vyčleňovala vždy jednu čatu pre nasadenú Účelovú skupinu špeciálneho určenia/špeciálnych operácií. Rota by bola zložená z veliteľstva, štyroch výsadkových čiat a čaty palebnej podpory.

12 comments

Ďalší články

Leave a Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked with *

Cancel reply

12 Comments

  • Profilový obrázek
    Honza
    16. 2. 2015, 10:25

    možná bude moje otázka znít hloupě, ale proč nemít dvě rovnocenné (a tedy vzájemně střídatelné) brigády, jejichž velitelé by tak měli neustálý kontakt s oběma (lehký a žěžký) koncepty a kteří by tak byli znalostně vybaveni pro případný přechod na lehkou nebo těžkou variantu posílením od druhé brigády?

    REPLY
    • Profilový obrázek
      Ivo@Honza
      21. 2. 2015, 8:41

      Toto řešení si mohou dovolit jen skutečně velké státy typu USA, i když i ony od konceptu plně zaměnitelných BCTs jak říkali „plug and play“, ustupují. Je to prostě vyměnění kvality za kvantitu. Kdo chce cvičit všechno, nakonec neumí nic.

      Krom toho je tu otázka finanční. Lehká brigáda stojí prostě brutálně méně, tedy pokud se cvičí, než těžká. Zkuste se zeptat kolik mají průměrně najeto řidiči Pandurů třeba z Tábora a kolik řidiči tanků z Přáslavic. Čísla by hovořila jasně. Ufinancování dvou plnohodnotných těžkých BCTs (ABCT nebo varianty na něj) je pro Slovensko z říše snů a fantasie.

      Někdy je lepší mít levnější, ale ufinancovatelné řešení než mít TOP, ale jen na papíře…

      REPLY
      • Profilový obrázek
        Tomas.Kolar@Ivo
        21. 2. 2015, 9:46

        Nejsem si jistý, zda to Honza nemyslel spíše tak, že by obě brigády měly mechanizované i lehké prapory (například dva a dva). Neměl dle mě na mysli dvě těžké brigády.

        Možná se pletu, ale téhož, tzn. aby velitelé znali oba koncepty a byli schopni využívat lehkých i těžkých prvků, je možné dosáhnout i tím, že důstojník bude během kariéry postupovat „skrz“ jednotky různých odborností. Takže nezačne na mechně (výsadkář, tankán… dosaďte libovolné) a neskončí také tam, aniž by ji kdykoliv opustil. Respektive se neposune do velení praporu či ještě výše bez zkušenosti z více typů jednotek. Ovšem nevím, zda je toto realizovatelné v armádě velikosti AČR či OSSR.

        REPLY
      • Profilový obrázek
        Honza@Ivo
        22. 2. 2015, 15:21

        skutečně jsem měl na mysli dvě smíšené brigády namísto jedné lehké a jedné těžké.

        REPLY
        • Profilový obrázek
          Ondrej Rajkovic@Honza
          27. 2. 2015, 11:20

          Z meho uhlu pohledu by dve smisene brigady predstavovaly smes vseho a zaroven niceho. Brigada s jednim mechanizovanym praporem, jednim lehkym motorizovanym praporem a jednim lehkym pesim/horskym praporem nedokaze vest spolehlive a dlouhodobe ani jeden doktrinalni typ operace. Velitel brigady tedy bude mit urcitou zkusenost s velenim kazdemu druhu sil (mechanizovane jednotky, motorizovane, atd.), ale nebude mit dostatecne mnozstvi jednotek pro rozsahlejsi operace.
          Co se tyce karierniho postupu tak si myslim, ze se nemusime omezovat na podminku, ze poddustojnik nebo dustojnik musi po celou dobu sve sluzby zustat u jedne brigady. Prave naopak, myslim si, ze je dulezite, aby dustojnik s ambicemi dosahnout urcite velitelske pozice stravil dobu sve sluzby u jednotky kazdeho druhu. Dobrym prikladem zde je general Stanley A. McChrystal. Ten v prubehu sve kariery sluzil na velicich a stabnich pozicich jak u lehke pechoty (vysadkova rota a vysadkovy prapor 82. vysadkove divize), mechanizovane pechoty (24. mechanizovana divize), SOF (velitel 1. praporu Rangers a velitel 75. pluku Rangers) a SF (velitel ODA).
          Dokazu si tedy predstavit ze mlady dustojnik by zacal v pozici velitele pesi cety u mechanizovaneho praporu, nasledne velel cete u horskeho praporu a pak se posunul na velici a stabni pozice u kterehokoliv praporu bez ohladu na brigadu.

          REPLY
          • Profilový obrázek
            Honza@Ondrej Rajkovic
            27. 2. 2015, 22:00

            na druhou stranu by ovsem byla vzajemna zastupitelnost /nahraditelnost onech dvou brigad. Kdyz budeme uvazovat doktrinalni cyklus nasazeni jednotek, vysledny efekt pri nesymetrickem rozdeleni je ten, ze jedna jednotka bude neustale „predurcena“ a druha bude „plonkova“, tak trochu jako to donedavna (pri pohledu zvenku) bylo se 4 resp. 7 brigadou tady. a kdyby slo do tuheho, tak by zrejme nebyl problem vyrabovat odpocivajici brigadu a nechat ji doplnit AZ.. je treba tezka varianta? vezme se odpocivajici tankovy prapor a mech prapor a posle se s predurcenou brigadou zatimco organicky lehky prapor zustane doma nebo bude plnit ukoly v souladu se svym urcenim.

            kdyz budete chtit kontinualne plnit natinads v rozsahu letky, tak ho taky nebudete kazdy druhy rok poskytovat s Albatrosem.

            REPLY
          • Profilový obrázek
            Ondrej Rajkovic@Ondrej Rajkovic
            2. 3. 2015, 16:32

            v pripade ze by byla na stole myslenka nasazeni obou brigad do kterekoliv z v clanku zminenych typu operaci, potom by Vas navrh mel smysl. kazdopadne tomu tak neni.
            zavazek nasazeni cele brigady se tyka mechanizovane brigady a v prostoru nejpravdepodobnejsiho nasazeni (stredni Evropa, krome Slovenska pochopitelne) je prave mechanizovana brigada ta nejvhodnejsi.
            na strane druhe, lehka brigada by byla s nejvetsi pravdepodobnosti ta, ktera by poskytovala prapory a roty pro udrzitelne nasazeni v zahranicnich misich uz jen diky male narocnosti pro zasobovani a pro rychlost nasazeni techto jednotek.

            REPLY
  • Profilový obrázek
    Ivo
    21. 2. 2015, 8:35

    Skvělý článek, škoda že nevzešel z pera nějakého strategického plánovače slovenského GŠ, ale to se asi jen tak nestane. V některých ohledech jsou si naše armády až zoufale podobné.

    1. Ohledně smysluplnosti BCTs vs. „českých brigád“ – reálně pluků druhů vojsk, bylo napsáno mnohé, nemohu souhlasit více. Přitom paradoxně v tomto udělali Slováci více. Dle mého názoru jim v tom pomohla menší velikost ozbrojených sil, nemusí si hřát myšlenku paralelního nasazení obou brigád, tudíž jedné nasypali a na druhé nic nezbylo.

    2. Nejdříve k 2. brigádě (těžká). Ačkoliv toto řešení v některých armádách NATO existuje (např. Francie), je to spíš z nouze ctnost – kombinace tanků a kolových BVP je dle mého názoru nevhodná. Namísto synergie se uplatní zásada nejmenšího společného jmenovatele – kombinovaná jednotka bude mít rychlost a spolehlivost tanku a průchodivost terénem kolového BVP. Je to kvadratura kruhu.

    Už vzhledem k morfologii Slovenska bych se těch pásů fakt nebál.

    1. Pěší brigáda (lehká) je navržená pěkně. Co se jednotlivostí týče, šel bych určitě raději do 105 mm houfnic namísto 155 mm. Zejména co se potenciální přepravitelnosti vzduchem týče, tak 105 mm jasně vítězí (byť M 777 to maličko popírá, tak je to přeci jen výjimka).

    Co se vozidel týče, šel bych do kombinace obyčejných náklaďáků a osobních terénních vozidel na straně jedné a Bandvagn 206 (švédská dvoudílná „rolba“) na straně druhé (pro mnoho rolí). V průchodivosti, zejména sněhem, se tomuto vozidlu prostě dnes nic nevyrovná.

    http://en.wikipedia.org/wiki/Bandvagn_206

    Nicméně by minimálně z prvotní debaty neměla vypadnout ani „exotická“ řešení jako použití mul, horských kanonů (Norinco má v tomto ohledu super lehké rozkládací „pěchotní horské kanóny“) atp. Byť by zřejmě byla nakonec vyloučena.

    3. Rozdělení toho, co dát BCTs a co brigádě bojové podpory. Vždy jsem byl názoru, že CBRN, kromě chemických pozorovatelů, patří nad brigádu, ženisté naopak do brigád (BCTs). Je to dáno zejména předpokládanou četností použití a vazbou na manévr.

    4. Jinak souhlas, i když pokud bychom šli o úroveň níže, na rozpad jednotlivých praporů, tak by se určitě ještě něco našlo.

    5. Problém Slovenska (a v určité míře i ČR) není nedostatek peněz, ale co se organizační struktury ozbrojených sil týče v zásadě dvojí: a. zastydnutí v minulosti a tehdejších organizačních řešeních, b. hájení stavovských zájmů oproti funkčnosti celku. Dokud se nepodaří překonat toto, nikam se dál neposuneme/nou. Nepotřebujeme více peněz, potřebujeme intelektuální renesanci ve vojenských záležitostech, která charakterizovala konec 70. let v USA po prohrané válce ve Vietnamu…

    REPLY
    • Profilový obrázek
      Tomas.Kolar@Ivo
      22. 2. 2015, 21:24

      Už jsem se trochu bál, že se Vaší analýzy nedočkám :-) Díky za ni!

      Ještě bych se chtěl zeptat, zda existuje nějaká literatura popisující onu „intelektuální renesanci“, ke které došlo u ozbrojených složek USA po válce ve Vietnamu. Docela by mě toto téma zajímalo.

      REPLY
      • Profilový obrázek
        Ivo@Tomas.Kolar
        24. 2. 2015, 13:34

        Byl jsem 3 týdny v Africe, proto ta prodleva :-).

        Já jsem se k onomu tématu „intelektuální renesance v ozbrojených silách USA“ dostal během studia na USMC University, a to při předmětu „Military Inovations“. Zdrojů je spoustu, první který mi přišel pod ruku z mého sylabu byl od John L. Romjue „The Evolution of the Airland Battle Concept“. Jinak spíš ale doporučuji hledat přes klíčová slova: „General William E. DePuy“ a „General Donn A. Starry“.

        Zejména ten první je považován za otce oné etapy (jako velitel TRADOC nastoupil v roce 1973). Charakteristické, že oba byli velitelé TRADOC, a to v období, kdy byla US Army v totálním rozkladu. Ze kterého však povstala jako Fénix a právě z onoho období pochází identifikace potřeby tzv. „Big Five“, nových zbraní, které definitivně získaly USA převahu v konvenčních zbraních ve Studené válce na SSSR, ze kterého ozbrojené síly USA čerpají, po více než čtvrt století, dodnes.

        Zajímavé je na tom to, že se šlo cestou – TRADOC identifikuje změnu ve vojenských záležitostech – TRADOC pojmenuje schopnosti, kterými musí vojska nově disponovat – TRADOC ve spolupráci s vojsky a výrobci dá vizím konkrétní mašličku zbrojního programu – Výrobce vytvoří konkrétní výrobek, který dodá vojskům. V duchu porovnejte s akvizičním procesem v jiných luzích a hájích více než čtvrt století poté…

        REPLY
        • Profilový obrázek
          Tomas.Kolar@Ivo
          24. 2. 2015, 21:16

          Velice děkuji! Držím palce ohledně Afriky i plánovaných změn v AČR.

          REPLY
  • Profilový obrázek
    nrtm. Lukáš Hergott (Hery)
    28. 2. 2015, 5:35

    IMHO se domnívám, že je lepší mít v brigádě buď tři stejné prapory (v tomto případě mechanizované nebo horské) nebo pokud to chceme kombinovat s paskvil praporem na LOV, tak ten aby byl v brigádě doplňkovým 4 praporem. Tím mechanizovaná nebo horská brigáda to aspoň nebude jenom názvem, ale i schopnostmi. Order of battle brigády by se měl tvořit nejdřív tak, že pojmenujeme to, co ta brigáda má plnit a jaké mám mít schopnosti a pak na to stavíme strukturu.

    dle mého názoru by ta bojová část brigád měla vypadat spíš takhle:

    lehká: 3 horské prapory, 1 lehký motoprapor (i když praporu na LOV bych spíš přirovnal k nějaké formě lehké obrněné kavalerii)

    těžká: buď 3 mechoprapory (každý 3 mecho roty na pásových BVP a jednu tankovou rotu) a 1 LOV prapor, nebo 3 mechoprapory (3 mechoroty) a 1 tankový prapor bez LOV praporu, ta technika může být rozprostřena do velitelských a logistických rot praporů a možná tak udělá víc muziky za menší cenu

    Pokud budem brát horskou brigádu jako neexpediční celek, není problém, aby měla prapory klidně 4, ale některé mobilizačně vytvářené…

    REPLY

Nejnovější komentáře