Dovolte mi mezi námi přivítat nového přispěvatele Mateje Kandríka, který se zabývá propagandou. Doufám, že vás jeho text zaujme a těším se na další.
Sovětská propaganda na Ukrajině: „Obránci pracujícího lidu! Hlasujte pro připojení západní Ukrajiny k sovětské Ukrajině, za jedinou, silnou a svobodnou Ukrajinskou sovětskou socialistickou republiku!“ (1939)
V spojení s prebiehajúcou vojnou na Ukrajine si mohol pozorný konzument mediálnej produkcie povšimnúť zvýšený výskyt slov ako propaganda a informačná vojna. Bojová konfrontácia z východoukrajinského Donecka sa prirodzene prelieva do mediálneho priestoru v podobe súperiacich, spravidla protichodných informácií a najmä interpretácií lokálneho diania. Otvára sa tak priestor, ktorý zapĺňajú otázky a pochybnosti o hodnovernosti zdrojov či úprimnosti celkového diškurzu, ktorý sprevádza ten-ktorý konflikt. Ako hovorí klasik, prvým nezvestným vo vojne je vždy pravda.
Slovo propaganda v laickom prostredí nesie historicky negatívne konotácie. Samotné je často devalvované na znevažujúcu nálepku, synonymum pre zlovoľné ovplyvňovanie, vymývanie mozgov či jednoducho lož a klamstvo. Pre odosobnenie sa od tejto nezriedka zavádzajúcej záťaže opriem sa v tomto texte o akademickú definíciu propagandy Philipa Taylora. Ten považuje propagandu za úmyselný pokus ovplyvniť myslenie a správanie ľudí želaným smerom.
Ústredným aspektom propagandy je teda úmysel, ktorého cieľom je vyvolanie reakcie či zmeny. Výhodou tohto prístupu je fakt, že sa nijako neviaže na možné spôsoby realizácie propagandy a necháva tak široký priestor ďalšej analytickej práci. Predstava informačnej vojny ako premyslenej, koordinovanej činnosti, ktorá namiesto konvenčných zbraní využíva informácie a dezinformácie, s cieľom zvíťaziť v boji o srdcia a mysle populácie, nie je v zásade nesprávna. Presnejším označením by bol pravdepodobne termín psychologická vojna, keďže informačná vojna v odbornej literatúre zahŕňa ďaleko širšiu a technickejšie orientovanú problematiku. Nechcem sa ale na tomto mieste púšťať do nevyhnutne obsiahlych terminologických rozborov.
O informačnej vojne a propagande ako jej nástroji možno povedať, že sa rodí spravidla z politickej objednávky. Štát AB chce napríklad odvrátiť určité zahraničnopolitické kroky krajiny pre zjednodušenie XY, čo sa stáva cieľom a želaným záverom pripravovanej propagandistickej kampane. Nasledujúcim krokom je voľba spôsobu naplnenia a cieľového publika, v takto abstraktnej rovine by sa mohlo celkom dobre jednať o delegitimizáciu zahraničnej politiky krajiny XY v očiach jej domácej populácie a zahraničného publika, čo predpokladáme vytvorí tlak na elity daného štátu a povedie k cielenej zmene.
Ďalším modelovým krokom je logicky príprava samotnej propagandistickej kampane. Sem patrí sociokultúrna profilácia cieľovej skupiny, voľba kanálov šírenia, príprava aspoň základnej kostry, tém, sekundárnych cieľov a mechanizmov priebežného vyhodnocovania efektivity realizovanej akcie. V tomto bode neostáva viac ako propagandu spustiť a dôkladne sledovať vznikajúce reakcie.
Ak sa vrátime naspäť k cieľu predstavenej situácie je fér uznať, že sebe lepšia propagandistická kampaň by ho pravdepodobne sama o sebe nedosiahla. Je dôležité si uvedomiť zásadné limity informačnej vojny. Prevodová páka obyvateľstvo – elity nemusí spoľahlivo fungovať ani vofunkčných demokraciách. Cieľové publikum bude veľmi pravdepodobne objektom využitia obdobných techník s cieľom podpory práve tých zahraničnopolitických krokov, ktorým sa snažíme zabrániť. Tvorba a ovplyvňovanie verejnej mienky je nesmierne komplexnou záležitosťou s neistými výstupmi. Šanca na úspech ale stúpa v kombinácii s ďalšími prostriedkami vytvárania nátlaku ako napríklad ekonomické sankcie, diplomatické jednania či hrozba použitia vojenskej sily. Vyššie popísaný teoretický model je len veľmi jednoduchým príkladom. Abstraktnosť príkladov je zámerná, čitateľ snáď ocení možnosť doplniť reálie podľa vlastného uváženia.
Tento text som začal odkazom na aktuálne dianie, preto ho rovnako aj ukončím. Náhly záujem médií o rovinu informačnej vojny ozbrojených konfliktov pokladám za „prekvapujúci”. Nezachytil som podobnú snahu odhaľovať a vyvracať propagandu druhej strany v prípade vojny v Afganistane, Iraku, Sýrii či v Líbyi. Obvyklý technologický fetišizmus ,vďakaktorému sa v našom slovníku napevno ukotvili výrazy ako inteligentná munícia, raketa s plochou dráhou letu, drone či stealth stíhačky nahradila v prípade Ukrajiny pozornosť podstatne abstraktnejšiemu fenoménu, ktorý ani nie je možné označiť za moderný.
Možnou príčinou tohto zvratu je snáď prostá neprítomnosť hi-tech zbraní na Ukrajine, hoci o technických parametroch protilietadlového systému BUK už toho vieme dosť. Očividný je fakt, že Rusko je oveľa menej vzdialeným kultúrnym okruhom ako predstavovali moslimské krajiny, v ktorých sa Západ priamo či nepriamo angažoval. Taktiež je rozumné uznať, že je aj vo všetkých smeroch zdatnejším oponentom. Ďaleko užšia kultúrna priepasť spoločne s technickými a ekonomickými možnosťami Ruska činí jeho propagandu podstatne životaschopnejšou najmä v období prehlbujúcej sa nedôvery a odcudzenia občanov politickým elitám a inštitúciám v krajinách EU a čiastočne USA. Vyššie riziko neželaného ovplyvnenia preto vyvoláva zákonitý protipohyb, ktorého svedkom sme napríklad v článkoch, komentároch a všemožnej mediálnej produkcii, ktorá sa tak náhle a energeticky venuje ruskej propagande.
12 comments
12 Comments
Jaroslav K.
19. 8. 2014, 17:54Prijemne kratky a ne prazdny clanek. Diky za nej. Podle I v nazvu cekam, ze pribude alespon jeste jeden dil.
Jen nevim, ktery sotek zpusobil, ze obcas chybi mezery mezi slovy.
REPLYAnonym
19. 8. 2014, 22:27Marně se (na rozdíl od předpřispěvatele) snažím v článku najít něco zajímavého nebo dokonce nového; možná to souvisí s tím že jeho autor ani nedokáže správně specifikovat, čeho je vlastně studentem, což by jako čerstvý bakalář asi měl znát. K jeho předposlednímu a hlavně poslednímu odstavci – vysvětlení je jednoduché a autor je do určité míry uvádí. U nás je snad i tomu nejtupějšímu blbovi (tedy pokud nestudoval v USA ;-) ) jasné, že cílem ukrajinského dění je další oslabení pozice Ruska, finálně asi jeho rozbití či podřízení „Západu“, což je vlastně totéž. Nebo snad USA a EU nacpaly do Ukrajiny nemalé prostředky jen tak, nezištně, na podporu demokracie :-)? To snad ne, to by správní rady neodhlasovaly.
REPLYAnonym
20. 8. 2014, 19:28Dobry den, mam dotaz na autora. Jak dlouho a na jake pozici jste slouzil/pracoval v ramci nejake statni/silove slozky ? Je totiz VELICE jednoduche ( nechci Vas nijak dehonestovat ) psat nebo mluvit o branzi, do ktere jste nakoukl maximalne prostrednictvim skript/prednasek/stazi…
REPLYV uvodu jste prezentovan jako „specialista na propagandu“, ptam se tedy kde jste tu specializaci ziskal. Dekuji
Petr Z.
21. 8. 2014, 23:01ad. anonymní. Nechci se tady někoho zastávat, ale některé věci příliš bijí do očí…
1) Věta, kde padlo slovo „specialista“ není z úst autora, i proto je v kurzívě. V sebeprezentačním medailonku autora nic takového nenajdete.
2) Od kdy je dezinformace monopol státu nedejbože silových resortů?
3) Ten kdo nemá přímou zkušenost, nesmí o něčem psát? To je dost naivní empiricismus, ne? Jsem zvědav jak byste uchopil fenomény jako sebevražedný terorismus :-)
4) Jinak souhlas, že se slovo odborník, expert se v českém diskurzu velmi nadužívá. Je to občas smutný pohled.
Ale abych také věcně přispěl do debaty. Velmi doporučuji k tomuto tématu níže uvedenou publikaci, poznatky i když někdy dost kontroverzní se dají přímo aplikovat na aktuální dění.
REPLYhttp://www.amazon.com/Disinformation-Strategies-Undermining-Attacking-Promoting/dp/1936488604
Anonym@Petr Z.
22. 8. 2014, 9:50Pokud mne nekdo prezentuje jako odbornika/specialistu ,mel bych to v pripade, ze tomu tak uplne neni korigovat.
Ad 2) vzhledem k tomu, ze se pohybuji v bezpecnostni problematice, mam zazitou jistou formu inklinace prave k silovym prvkum…
REPLYAd 3) pripada mi to jako bych chtel trenovat hokej, nikdy jsem ho sice nehral, ale neco jsem o nem cetl, slysel, taky jsem ho videl – melo by to stacit. Bude?
M. Kandrík@Anonym
22. 8. 2014, 11:32Prajem pekný deň milý anonym.
REPLYTitul „specialistu“ som si ozaj neprisúdil sám a obratom požiadam pána Šulca aby popisok upravil. Môj príspevok nemá ambíciu byť akýmsi evanjeliom. Chcel som zachytiť niekoľko postrehov z aktuálneho diania, začleniť ich do širšieho teoretického konceptu a v ideálnom prípade rozprúdiť diskusiu k téme. Teda máte nejaké faktické výhrady k textu samotnému alebo len ad hominem okopávanie autora? Ak chcete z diskusie o problematike propagandy vylúčiť všetkých, ktorý nemajú priamu skúsenosť z silových zložiek, bude takáto debata veľmi oklieštená až stratí zmysel.
Anonym@M. Kandrík
22. 8. 2014, 21:40Vážený pane, je vhodné si s člověkem, který Vás na svém webu prezentuje dohodnout jistou formu autorizace toho, co hodlá o Vás zveřejnit, eliminují se pozdější případné nejasnosti nebo nedorozumění.
REPLYRád bych znal Váš názor na současnou situaci v ukrajinské armádě a polovojenských jednotkách. Na jednu stranu mluvčí ATO prezentuje kolik zbraní a povstalců bylo zajato, což Západ velice kvituje a v rámci propagace aktivit ATO má silnou odezvu, ovšem na druhé straně chybí informace o osudu 30. mb ukrajinské armády, která ze svého kmenového stavu 4700 osob v současné době čítá 83 ( slovy OSMDESÁTTŘI ) přeživších. Kde je zbytek? Mrtví? Dezertéři? Jsem zvědav, která ze stran jejich osudu propagandisticky využije. Budou to hrdinové Ukrajiny ( byť v rakvích ) nebo oběti nesmyslného zasazování nepřipravených jednotek v konfliktu, který se i přes ujišťováni govermentu nedaří potlačit?
M. Kandrík@Anonym
23. 8. 2014, 17:02Ako som napísal vyššie, už som požiadal pána Šulca o opravu. Verte že takto v lete nemam pristup k internetu kazdodenne. Situáciu vnímam najmä z dlhodobého hľadiska veľmi kriticky. Obavam sa, že demobilizácia všetkých ozbrojených skupín bude trvať veľmi dlho a z veľkou pravdepodobnosťou nebude nikdy kompletná(za realny povazujem transfer zbrani aj muzov k organizovanemu zlocinu). Či sa bude jednať o hrdinov alebo zbytočne obete je otazkou interpretacie a ta bude náležat víťazovi. Inak všetky informácie o (ne)uspechoch, miliciach oligarchov, dobrovolnych plukoch, narychlo organizovanej narodnej garde etc. hovoria v prvom rade o rozklade štátneho monopolu na násilie a celkovom chaose v ktorom sa Ukrajina nachádza.
REPLYIvo
24. 8. 2014, 15:07Děkuji autorovi za velmi podnětný článek. Díky časovému vytížení a trochu i nezvyku číst delší texty ve slovenštině se k němu dostávám až teď.
Za zdaleka nejdůležitější tezi článku považuji myšlenku vyjádřenou v posledním odstavci. Ano, z objektivních, ale zejména subjektivních příčin je ruská propaganda výrazně efektivnější a její účinky v našem prostoru mnohem trvalejší než ta sebelepší islamistická. Potvrdit si to může každý z nás ve svém okolí…
REPLYTomas.Kolar@Ivo
24. 8. 2014, 16:19Ohledně úspěšnosti ruské propagandy máte naprostou pravdu. Musím přiznat, že mi až vyrazilo dech, když jsem v okolí zjistil, jak moc je úspěšná.
REPLYAA@Tomas.Kolar
24. 8. 2014, 18:58Je to prosté. Naši lidé totiž propagandu, lži a svinstvo poznají na první pohled. Copak Vám se nezdá podezřelý tak neuvěřitelný zájem Západu o budování demokracie na Ukrajině? Nebo to, že nijak neusiluje o zastavení regulérní občanské války, která tam probíhá, naopak ji fakticky podporuje, zatímco s agresí proti Jugoslávii, potažmo Srbsku, neváhal? No a můžeme pokračovat, Irák, Lybie, Sýrie atd. Mimochodem, soukromě považuje za suverénně nejkomičtější postavu Rasmussena. Ten snad hraje nějakou vypečenou hru, přece nemůže vážně myslit, že by jeho vystoupení někdo bral vážně.
REPLYM. Kandrík@Ivo
24. 8. 2014, 16:22Dobrý deň,
teší ma, že článok považujete za prínosný. Žiaľ písať budem v dohľadnej dobe stále slovensky, moja úroveň češtiny by čitateľom spôsobila martýrium hodné 70 hurisiek.
Ako ste to vystihol penetráciu ruskej propagandy si môže každý z nás overiť na svojom okolí. Na chudobnom parížskom predmestí budú videá Islamského štátu rezonovať úplne inak. To by sme ale nemali považovať za dôvod nevenovať propagande islamistov pozornosť.
REPLY