Close Combat Uniform (CCU) som spomenul už aj v predchádzajúcom článku. Prerod z dlhé roky používanej Battle Dress Uniform (BDU) na dnes používanú Army Combat Uniform (ACU) sa neodohral len tak za noc. Iste neprekvapí, že vývoj zabral niekoľko rokov, vyskúšalo sa množstvo maskovacích vzorov a strihov. Za skutočný medzistupeň vývoja však môžeme považovať práve CCU, keďže strihom sa už blížila ACU, no maskovacie vzory zostávali v známom zložení woodland-3 color desert. A čo je veľmi dôležité, dočkala sa dokonca aj limitovaného nasadenia v boji.
CCU uniforma predznamenávala veľkú zmenu, ktorá mala zmeniť BDU uniformy používané od začiatku 80. rokov a preniesť US Army do 21. storočia, na nové bojiská a vyhovieť meniacim sa požiadavkam. Spôsob boja sa od návrhu BDU značne zmenil, takisto ako spôsob, ktorým bežný vojak pechoty nesie svoju výstroj a náklad, či ako pôsobí na bojisku. A tak bolo treba vymyslieť niečo nové.
Celé sa to začalo v armádnych laboratóriách Natick (ktoré som v minulom článku spomínal napríklad v súvislosti s vývojom novej bojovej uniformy US Marine Corps). Program dostal názov Objective Force Warrior Program. Názov sa neskôr zmenil na Future Force Warrior, a ten funguje dodnes.
Mimochodom, Future Force Warrior. Ako OFWP sa začal niekedy v roku 2001, a jeho primárnym cieľom nebol len vývoj novej uniformy. Dnes tvorí program Future Force Warrior niekoľko subsystémov, jeho súčasťou je taktiež aj Air Warrior (piloti a posádky vrtulníkov), či Mounted Soldier System určený pre posádky vozidiel. V roku 2007 bol pozastavený program Land Warrior, i keď predtým sa dočkal nasadenia v Iraku.
Armáda plánuje, že v roku 2032 bude mať systém kompletný, a dovtedy chce postupne do obehu uvádzať jeho jednotlivé časti.
Ale naspäť k CCU. Počas vývoja boli posudzované viaceré typy kamuflážneho vzoru, nakoniec sa sústredili na tri schémy: All Over Brush, Shadow Line, a Track. Pre každú z nich boli vyvinuté štyri verzie: woodland (pre les/džungľa), desert (pre púštne oblasti), urban (zastavané oblasti) a kombinácia urban/desert (kombinácia zastavanej a púštnej oblasti, čiže prostredie, ktoré sa ukázalo pre operácie US Army ako najčastejšie). Taktiež bol vyvinutý aj vzor, ktorý mal fungovať vo všetkých prostrediach. Nazýval sa Scorpion, vyvinuli ho v spolupráci s firmou Crye Industries, a aj keď nakoniec nebol vybratý, mierne modifikovaný sa vrátil ako Multicam a na uniformy US Army sa predsa len dostal.
Spolu so Scorpionom teda bolo dokopy 13 maskovacích vzorov. Testovanie prebiehalo v štyroch fázach medzi augustom 2002 a marcom 2004, na 5 rôznych miestach v USA. Hodnotili sa najmä vlastnosti ako splynutie s terénom, svetlosť, kontrast s okolitým prostredím a možnosť rozpoznania.
Prvý prototyp CCU pre väčšiu produkciu bol vyrobený začiatkom roku 2003 a bol testovaný na pôde NTC vybranými vojakmi zo Stryker brigády. Vznesené pripomienky boli zakomponované do druhého prototypu, ktorý bol testovaný inými vojakmi, pre zmenu nie v NTC v Kalifornii ale v inštalácii nazvanej „Joint Training and Readiness Center” v štáte Louisiana. V treťom štádiu testovania bola uniforma vyrobená vo väčších množstvách, názov bol oficiálne ustanovený na Close Combat Uniform a vyrobili sa štyri verzie: v klasickom Woodlande, v 3-color desert vzore, Urban Tracks vzore (jeden z 13 vzorov vybraných pri vývoji CCU) a Scorpione. Štvrtá verzia sa dostala k jednotkám 3. Stryker brigády 2. pešej divízie a k 1. Stryker brigáde 25. pešej divízie. Pár kusov sa vraj dostalo aj k 173. výsadkovej brigáde, a taktiež aj k bližšie nešpecifikovanému personálu vo Fort Bragg v Severnej Karolíne a Fort Bliss v Texase.
Testovanie prebiehalo rôzne, najčastejšie spomínaný spôsob je ten, že každý prápor Brigádneho Bojového Tímu Stryker dostal uniformy v rôznej kamufláži, napríklad prvý prápor woodland, druhý Scorpion atď.
V roku 2003 boli taktiež vyrobené dve väčšie série s trojfarebným púštnym vzorom a uniforma sa tak dočkala reálneho bojového nasadenia so spomínanými 2. a 25. pešími divíziami v Iraku. Viaceré zdroje upozorňujú, že nikdy nebola nasadená v Afganistane ani ju nepoužívali špeciálne sily. Vplyv na používanie vtedy aktuálneho BDU podľa všetkého však mala, o tom však neskôr.
Teraz si trochu priblížime samotný strih uniformy. Ten sa viac približuje ACU strihu, ako pôvodnému BDU.
Tak napríklad blúza sa už pri CCU nezapínala na gombíky, ale na prekrytý zips. Prekrytie sa na opačnú stranu pripevnilo suchým zipsom. Zrušené boli spodné vrecká, a tie náprsné boli otočené o 90 stupňov, čiže sa do nich pristupovalo zboku. Pre porovnanie, ACU (strih som detailne spomínal v predchádzajúcom článku) má náprsné vrecká našikmo. Pribudli vrecká na rukávoch, ktoré boli prekryté suchým zipsom. Práve na CCU môžeme badať prvé masívnejšie využitie velcra. Na ne sa práve pomocou suchého zipsu dávali jednak americká vlajka, jednak insígnie divízie či kvalifikačné taby (napr. Ranger tab). Menovka a US ARMY páska sa našívali priamo nad vrecko, hodnosť sa centrovala nad meno. Podľa jedného zo zdrojov sa objavili aj modifikácie so suchým zipsom – teda riešenie presne také, ako je na ACU. Nebolo však veľmi bežné. Takisto nebolo ani bežné nosenie kvalifikačných odznakov, ktoré sa rovnako na BDU aj na ACU nosia nad US ARMY páskou.
Golier na blúze sa dal taktiež zdvihnúť na stojačik a prípadne pripnúť suchým zipsom.
Aj pokiaľ ide o nohavice, strih sa taktiež posunul. Spodné cargo vrecká sa pre lepší prístup zošikmili, taktiež pribudli dve lýtkové vrecká, ktoré dokázali každé poňať jeden STANAG zásobník pre M4/M16, zatvárateľné na velcro.
Jednoducho, pri strihu oboch častí uniformy bolo badať značný posun dopredu, do budúcnosti, ktorá nakoniec vyústila v ACU.
Za zmienku stojí, že pri výrobe druhej série, ktorá oproti prvej prinášala len minimum zmien, sa názov zmenil z Close Combat Uniform (CCU) na Combat Uniform (CU).
Veľkou zaujímavosťou CCU/CU sú aj vyberateľné penové vložky, ktoré sa dávali do špeciálneho priestoru na kolenách a lakťoch. Boli vyrobené z pevnej peny veľkej hustoty a mali šedú farbu. Toto sa však ukázalo skôr ako krok vedľa, pena sa napriek všetkému dosť trhala, a pohyb v uniforme, už aj tak dosť obmedzený veľkosťou a hmotnosťou takticko-balistickej vesty, bol ešte ťažkopádnejší. Ak to trochu zgeneralizujeme, dá sa povedať, že vojaci skôr tieto penové vložky vyberali a nepoužívali ich. Omnoho väčšieho rozšírenia sa dočkali lakťové a kolenové chrániče, ktoré sú praktické najmä v zastavanom prostredí, no v prípade potreby sa dajú rýchlo dať dole, aby neobmedzovali pohyb. To sa o vložkách z peny, napevno vložených do uniformy, rozhodne nedá povedať.
CCU uniforma si získala veľkú popularitu medzi vojakmi zo Stryker brigád v bojovom nasadení v Iraku, najmä vďaka svojej praktickosti a použiteľnosti. Oproti BDU to bol výrazný posun dopredu. Niet preto divu, že v armáde vzbudila veľkú pozornosť. Bolo bežné, že sa vojaci z iných jednotiek často pýtali, kde ju môžu tiež získať. CCU však bola limitovaná len na testovacie jednotky a medzi širšie vojsko sa nedostala. No svoj odtlačok predsa len zanechala na celej armáde. Veľa vojakov si nechalo podľa vzoru prešiť svoje klasické DCU. Obľubu získali najmä vrecká na rukávoch so suchým zipsom. Takto nejako zrejme vznikla tzv. RAID blúza, v podstate upravené BDU, ktoré sa najprv rozšírilo medzi špeciálnymi silami. Medzi personálom SF boli modifikácie uniforiem relatívne bežné, medzi „obyčajnou” pechotou až tak veľmi nie. No napriek tomu môžeme nájsť fotografie už z roku 2003 s takto upravenými blúzami.
Produkcia CCU bola úplne zastavená v roku 2004, aby už o rok na to mohlo nastúpiť ACU. Do dvoch rokov CCU uniforma kompletne zmizla zo scény, no stala sa vyhľadávaným zberateľským artiklom.
Proces výmeny BDU za ACU sa začal v apríli 2005. Prvou jednotkou ktorá dostala ACU bola 48. pešia brigáda, následne v máji 2005 nasadená do operácie Iraqi Freedom. Nejaký čas sa používala s doplnkami vo wdl/3d farbách, preto je relatívne bežné vidieť fotku vojaka v ACU, no IBA vestu má vo woodland maskovaní. Prvé reakcie na ACU boli relatívne zmiešané.
Nasledovalo krátke obdobie, kedy boli v službách US Army tri rôzne bojové uniformy. Preto môžeme na rôznych fotografiách vidieť zaujímavé kombinácie nastúpených vojakov (nikdy však nie z jednej jednotky, keďže nové uniformy vždy dostávali celé prápory či brigády naraz), kedy časť má na sebe nové ACU, časť DCU a časť klasické woodland BDU, v niektorých prípadoch dokonca s pieskovými topánkami.
Odvtedy však nejaký čas už prešiel a armáda plynulo prešla na ACU. Tejto uniforme a jej základnému maskovaciemu vzoru UCP som sa detailnejšie venoval v predchádzajúcom článku. Treba však spomenúť jednu dôležitú vec, a to zmieňovaný vzor Scorpion. Ten sa prostredníctvom firmy Crye dostal do komerčného predaja, kým sa v roku 2010 armáda finálne rozhodla nasadiť ACU v Multicame (nazvané Fire Resistant Operation Enduring Freedom Camouflage Pattern Army Combat Uniform alebo inak FR OCP ACU). Tento názov sa však medzi vojakmi (na prekvapenie) veľmi neuchytil, a tak ju zvyknú nazývať jednoducho Multicam. Dôvod, prečo nebol ešte ako Scorpion testovaný v boji, je relatívne jednoduchý. I keď CCU bolo odlišného strihu, vzor bol rovnaký ako pri DCU. Toto bolo nutné preto, aby bolo na pohľad jasné, ku komu vojaci v CCU patria. A taktiež aby priveľmi nevytŕčali. Doteraz však nie je jasné, prečo sa UCP vzor, ktorý sa ukázal nevhodný do viacerých prostredí, dostal na ACU, a nebol to Multicam.
Netvrdím, že UCP bolo nutne zlé rozhodnutie, je veľmi vhodný do mestského prostredia, a ukazuje sa, že práve v takomto prostredí budú v budúcnosti armádne jednotky bojovať najviac. Multicam sa však predsa len ukázal byť do väčšiny afgánskych prostredí vhodnejší, a aj keď armáda chvíľu otáľala, na ACU sa nakoniec dostal.
CCU tak ostáva veľmi zaujímavou kapitolou vo vývoji amerických armádnych bojových uniforiem. Ako som spomínal, stal sa vyhľadávaným zberateľským artiklom, príležitostne sa nejaké kúsky (najmä v 3-colour púštnom maskovaní) objavia na eBayi, videl som už aj jeden v Scorpione. Podľa všetkého sa občas vyskytne aj vo woodlande, skutočnou raritou sú však kúsky vo vzore Urban Tracks.
Bol to však len medzistupeň, predohra k finále, ktoré došlo v podobe ACU, bojovej uniformy pre 21. storočie.
Poznámka na záver:
Veľkú pomoc pri tvorbe tohto článku pre mňa opäť znamenala komunita ICUS, najmä jej správca Eric H. Larson, ktorý výskumu okolo CCU venoval nezanedbateľné množstvo času a zozbieral množstvo zaujímavých informácií. Od neho taktiež pochádzajú aj fotografie, za povolenie ich použiť mu veľmi pekne ďakujem.
Ešte jeden zaujímavý link: čo predchádzalo vývoju maskovacieho vzoru pre program Future Force Warrior.
V ďalšom článku sa budem venovať digitálnej kamufláži.
1 comment
1 Comment
Libor
13. 3. 2012, 11:16kde by se dali zehnat ty jordánské KA2 púštne poradí dakto??
REPLY