Prinášame ďalší rozhovor venovaný súčasnej situácii na Ukrajine. Tentokrát sa o svoj pohľad na vec s nami podelil slovenský dobrovoľník z pluku Azov, ktorý spadá pod ukrajinskú Národnú gardu. O jeho pozadí, motiváciách a názoroch sa môžete dočítať viac v predchádzajúcom rozhovore z februára 2015.

Ako sa zmenila situácia od tvojho príchodu na Ukrajinu?
Keď som prišiel, bolo tu dosť rušno, nikto nevedel čo bude ďalej, polícia takmer nefungovala. Všade napätie, očakával sa útok separatistov, obrancov mesta bolo málo, z minúty na minútu sa situácia mohla rozrásť v totálnu vojnu, tak asi si viete domyslieť ako to tu vyzeralo. Od tej doby sa toho dosť zmenilo, ľudia si na vojnu zvykli, nie sú taký vystrašený, polícia navýšila počty ľudí a aj zmodernizovala, bezpečnostne to tu je na lepšej úrovni, nemôže si tu každý robiť čo chce.

Ako vyzerá/prebieha život v zóne ATO?
V zóne ATO prebieha život úplne normálne, nemocnice fungujú, ľudia chodia do práce, potravín a liekov je dostatok, fakticky by človek ani nezaznamenal že je vojna, až na to že na oblohe nelietajú žiadne lietadla, sú tu všade vojaci a blokposty kde si vás preverujú. V militarizovanej oblasti takmer každý deň cítite ako sa otriasa zem a počujete bombardovanie, streľbu. Avšak ľudia sú už zvyknutí za tie 2 roky.

Funguje v praxi projekt Novoruska?
Nerozumiem celkom otázke, nie som v Novorusku takže otázka by asi nemala patriť mne. Môj osobný názor ale je že teritoriálne sa už nerozšíria nakoľko odozva obyvateľov ostatku Ukrajiny k separatistom je negatívna. Nemajú tu podporu, väčšina ľudí je proukrajinská a nenechala sa zmanipulovať populizmom a propagandou, naopak sa im sprotivila. Samozrejme aj na samotnom okupovanom teritóriu im to tiež moc neklape, majú tam nezhody medzi sebou a veľké ekonomické problémy.

Aké je tvoje momentálne zaradenie/hodnosť?
Pôsobím v rozviedno-diverznej jednotke už od začiatku, takže pochopiteľne, nemôžem nič bližšie povedať (z profesionálneho hľadiska).

Foto: Dobrovoľník

Plní jednotka kde slúžiš nejaké nevojenské/nebojové úlohy?
Nebojové úlohy plnia iné zvody ale aj to výnimočne, spolu s políciou chodia na výjazdy po meste a lovia napríklad narkomanov.

Ako hodnotíš prímerie? Dodržujete ho?
Hneď treba upozorniť, že prímerie tu nikdy nebolo, neviem čo vám hovoria v správach doma ale v zóne ATO sú prestrelky na dennom poriadku. Pravidelne dochádza k obstrelom ťažkého delostrelectva a pravidelne sú mŕtvy, takže slovo „prímerie” nemá opodstatnenie, možno len pre par politikov ktorí potrebujú mať na papieri „prímerie” a nie „vojna”.

Čo sa týka ukrajinskej strany, je prísne zakázane začať akúkoľvek paľbu. Len v prípade, ak sú od separatistov intenzívne provokácie, vtedy prichádza odvetná paľba ale aj to treba aby vždy odobril veliteľ, píše sa vždy dokumentácia, kde musí byt podrobne vysvetlená situácia. Na druhej strane máte separatistov, ktorí si prakticky velia sami, predstavte si sfanatizovanú skupinu ľudí, čo majú poväčšine problémy s alkoholom a dajte im zbrane, myslite že budú dodržiavať nejaké dohody?

Čo je pre teba najsilnejší zážitok, aký si na Ukrajine zažil?
Zážitkov je veľa, to je možno až na knihu. Ale asi najemotívnejšie bolo keď zomrel jeden chalan, ktorý s nami býval na izbe, mal len 19, vždy pozitívne naladený, ochotný vždy pomôcť. Pri Širokynskej operácii, keď sa po niekoľkých dňoch vracal už na základňu, tak z pár metrov vystrelili na ich auto nejakí Čečeni, ešte ho stihli previezť do nemocnice, ale nakoniec vykrvácal. Je to smutné, skoro ráno sme sa menili na hliadke, pozdravili sme sa, mal dobru náladu a potom o niekoľko hodín neskôr vám povedia, že je mŕtvy, človeku sa nechce ani veriť…

Foto: Dobrovoľník

Ako vidíš situáciu na ďalšie obdobie povedzme 3 až 5 rokov?
Zamrznutý konflikt.

Aký je stav na fronte (zázemie, zásobovanie, dostatok munície, lekárska pomoc atď.)?
Ako som už písal, pravidelné prestrelky, občas padne niekam raketa a sú mŕtvi, ale relatívne to je stabilné, nakoľko sa nekonajú fakticky žiadne veľké ofenzívy. Inak zásobovanie je relatívne dobré, avšak určite nie ideálne, pozície regulárnej armády sú na niektorých miestach podľa mňa nedostatočné. Ak by k niečomu došlo, pýtam sa sám seba či by sa vedeli udržať. To majú na svedomí starí generáli čo majú 5 vojenských škôl, ale na fronte boli maximálne 2 hodiny. Vždy keď prídeme my tak nás chalani vítajú a sú veľmi šťastní, hovoria že keď vedia že tam niekde vpredu sme my, môžu pokojne spať.

Po boku koho si bojoval? Aké národnosti? Čo robili tí chlapi predtým? Koľko tam bolo a teraz je Slovákov, Čechov?
Celkovo na Ukrajinskej strane je niekoľko Gruzíncov, Bielorusov, Rusov (napr. náš medik je tiež rus), z EU tu boli ešte začiatkom konfliktu Švédi, Fíni, pár Grékov, Angličania, Francúzi… Hovorím však max. o dvojciferných číslach, teda čo sa týka ľudí z EÚ. Gruzínci, Bielorusi a Rusi, to je samostatná kategória, tých je tu o niečo viac, avšak dokopy cudzinci tvoria len asi 2%. Chalani sú poväčšine bývalí vojaci, legionári, par ľudí zo špeciálnych jednotiek, ale samozrejme aj z obyčajnej pechoty, nájdu sa aj ľudia čo nemajú vojenské skúsenosti a chcú pomôcť. Slovák som tu už len ja, boli tu pred rokom ešte dvaja, Čech tu je tiež jeden, ešte doteraz, v pohode chalan.

Pas ruského medika bojujúceho v Azove. Foto: Dobrovoľník

Ako funguje koordinácia dobrovoľníkov, bol možný rozvinutejší boj než základné taktiky?
Všetky dobrovoľnícke jednotky boli už dávno zaradené pod Národnú gardu či Ozbrojené sily a podliehajú ich veleniu, aj keď určitú autonómnosť si zachovali.

Za ako dlho si človek zvykne na to, ako to na „fronte“ chodí?
To je rozdielne na základe osobnosti človeka, niekto si nezvykne vôbec a odíde rýchlo, ja som neprišiel z ružovej  záhrady, bol som zvyknutý na nepohodu, preto som sa adaptoval pomerne rýchlo. Človek sa dostane do stavu keď už nejak ani nevníma keď pár metrov od neho padajú míny.

Kto je tvoj nepriateľ a ako by si ho opísal?
Svet ma kopu problémov, je smutne že niektorí ľudia, aj u nás na Slovensku žijú zo dna na deň a aj v 21. storočí sa nájdu ľudia, čo nemajú čo do úst, či nemajú na lieky a podobne. Zatiaľ však svet potrebuje riešiť práva gayov a obhajovať tie ich zvrátené choré pochody, polícia rieši ľudí čo ukradnú niekde autorádio a dá im 7 rokov, zatiaľ čo farizeji v oblekoch okrádajú ľudí beztrestne o miliardy. Málo ľudi vie, že hlavným nepriateľom Azova je tento skazený systém. Avšak ak vám horí dom, najprv sa ho snažíte uhasiť a až potom nejak rekonštruovať. Preto je momentálny primárny cieľ vyhnať Rusov z okupovaných území a obnoviť celistvosť Ukrajiny. Jediná možnosť ako niečo zmeniť je držať spolu a spoločne bojovať za svoju vec, preto je nutná celistvosť.

Rusko má na Ukrajine svoje záujmy, a preto potrebuje Ukrajinu slabú, nejednotnú, tak podporuje neustále ten nádor na východe krajiny. Nie je možné, aby dva a pol roka separatisti viedli vojnu s muníciou, raketami a tankami, ktoré vraj zakaždým nájdu niekde na ulici. Putin neustále podporuje bandu neobolševikov, narkomanov a rôznych hrdlorezov z Čečenska čo si prišli zastrieľať na Ukrajincov a oblbuje ľudí, že oni sú vlastne traktoristi čo našli tanky niekde v bani a obraňujú svoju rodinu pred zlými Ukrajincami, ktorí jedia deti a bijú ruskojazyčnych obyvateľov (aj keď 90% Azovcov su ruskojazyčný takže asi bijeme sami seba). Rozumný človek si vie urobiť svoj názor, ale nedospelý hlupák hltá všetkými desiatimi to, čo napíšu na internete.

Veľa chlapcov od nás je pôvodne z okupovaných území, pred časom vďaka dákemu kolaborantovi z FSB unikol spis asi 600 ľudí z Azova. Tí bezbranní, mierumilovní traktoristi a chudáčikovia z DNR a LNR teraz každý deň búchajú ich rodinám na dvere, tlčú ich a vyhrážajú sa zabitím, keď nedajú nejakú informáciu o ich synovi v Azove. Potom sa oblečú do akože uniforiem Azova, natočia si nejaké video typu „zlí chlapci niekoho upaľujú” a podobne. Aj jeden zo slovenských dobrovoľníkov na strane separatistov pri tej jeho slávnej reportáži z Debalceva hovoril že našli „amerikánske rúže” (zbrane) a „amerikánskych nájomníkov”. Keď som sa ho pýtal prečo hovoril také hlúposti, v správe sa vyhováral že bol otrasený z boja a na nejakých tabletkách. To, že to sledovalo asi milión ľudí čo tomu uverili ho nezaujíma. Tak vznikajú nezmysly a propaganda. Takže toľko k mojim nepriateľom, ľudskému idiotizmu.

Každý rozumný človek vie že svet nie je čierno-biely, iste sa nájdu rozumní chalani aj na druhej strane ale mali by sa zamyslieť, prestať rozširovať klamstvá a tu svoju propagandu, hlavne prestať veriť falošnému prorokovi v Moskve,  prestať okupovať Ukrajinskú zem a radšej sa spoločne so svojimi ukrajinskými bratmi zamerať na skutočný problém a nie viest bratovražednú vojnu, pri ktorej umierajú obyčajní ľudia, zatiaľ čo sa záujmové skupiny na západe a východe smejú a mädlia si ruky.