Prelom starého a nového roka je tradičným obdobím bilancovania a prognóz. Rok 2016 priniesol viacero zmien, ktoré málokto predpovedal a ešte menej je tých, čo sa zhodnú, čo budú tieto zmeny pre nás všetkých znamenať. Úvodom úprimne priznávam, že nasledujúci text nie je žiadnou systematickou analýzou toho čo bolo či bude. Všetka česť všetkým, kto takúto výzvu prijmú. Tento článok si nekladie za cieľ viac, ako nahlas uvažovať o podobách stále rýchlejšie premieňajúceho sa sveta.

Ozveny veku ktorému nerozumieme
Istým znakom premien sveta sú udalosti, ktoré nás prekvapujú, stav ktorý sme neočakávali a s najväčšou pravdepodobnosťou naň nie sme pripravený. Najviditeľnejšími šokmi roku 2016 bolo referendové áno Brexitu a zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta. Európa, otrasená sériou teroristických útokov, vstrebáva poslednú vlnu migrácie a priebežne sa jej darí ako tak regulovať vlnu nasledujúcu. V Turecku prebehlo čosi ako štátny prevrat, čo ale nijak nebránilo tomuto nášmu spojencovi posvätiť spoločne s Ruskom sýrske prímerie. Turecku sa tak uvoľnia ruky aby sa vysporiadalo s vnútorným i vonkajším „kurdským nepriateľom“, ktorý je mimo iné prominentným príjemcom vojenskej podpory od ďalších aliančných spojencov, vrátane Českej republiky.

Česká republika i Slovensko zanechávajú stopu na bojiskách dneška nie len formou oficiálnej vládnej podpory. Na Ukrajine bojujú jednotlivci na oboch stranách, pomáhať ako to ide sa snažia naše charitatívne organizácie. Skrze Saudskú Arábiu, Spojené Saudské Emiráty a ďalšie krajiny prúdia zbrane a munícia zo strednej Európy do Sýrie. Obdobne experti vystopovali časť zbraní, ktoré v rukách teroristov zabíjali v Paríži či Bruseli práve späť do našich krajín.

Severná Kórea stihla hneď dvakrát otestovať svoj jadrový arzenál (údajne zvládli termonukleárnu fúziu a miniaturizáciu hlavice), v Rusku a Spojených štátoch sú ohlasované mohutné modernizačné programy, pričom v prípade USA už hrajú nemalú rolu súkromné korporácie. Plody nukleárnej dohody s Iránom spoznáme čoskoro, avšak opakované eskalácie v Perzskom zálive, záujmy Teheránu v Sýrii a ďalších oblastiach Blízkeho Východu nenaznačujú priateľskú náklonnosť ajatolláhov.

Štáty NATO oficiálne povýšili kyberpriestor na ďalšiu doménu boja. Doménu, v ktorej môže útočník použiť spotrebiče u vás doma, bez vášho vedomia, podobne ako pri najmasívnejšom zaznamenanom DDos útoku z októbra 2016 na poskytovateľa internetových domén Dyn (postihnuté boli weby ako Twitter, CNN, Reddit, Netflix a ďalšie).  Použitý malware Mirai ktorý infikuje pripojené spotrebiče, nesie príznačné meno. Mirai v japončine znamená „budúcnosť“.

V zákopoch informačnej vojny
Boj proti dezinformáciám, hoaxom, propagande a ďalším nešvárom (nielen) informačného veku sa udomácnil už v politických deklaráciách, ale nadobudol aj konkrétnu podobu vo forme množstva iniciatív. Hodnotenie odložme do času až začnú tieto aktivity plodiť ovocie a pozrime sa radšej na všeobecnejšie parametre informačného prostredia a čo z nich možno usúdiť.

Výrazným špecifikom dneška je bezprecedentný informačný pretlak. Výzvou už  ani nie je informácie nájsť ako ich účelne filtrovať a zmysluplne ich interpretovať. Viac informácií neznamená viac múdrosti. Informačný pretlak môže logicky viesť k  nezáujmu, kedy jednotlivec rezignuje nie len na kritickú konzumáciu informácií ale na konzumáciu informácií všeobecne, čo vyústi do akejsi emigrácie zo sféry verejného života – z občana sa stáva obyvateľ. To možno chápať ako informačný exitus. Pred touto fázou možno vybadať vyrovnanie s ohlušujúcim množstvom realít a verzií pravdy skrze filtráciu. To je metóda, ktorú používame prakticky všetci. Čo nás odlišuje je „konfigurácia filtrov“. Diabol býva ukrytý v detailoch a v tomto prípade je ukrytý v prijímaní len tých informácií, ktoré nám vyhovujú a zapadnú do našich predpokladov i predsudkov o svete. Vyhľadávacie algoritmy v online svete fungujú podobne a svojím spôsobom napomáhajú zužovať pomyselné zorné pole.

Virtualita nielen sociálnych sietí tepe v rytme klikov, lajkov, komentárov a zdieľaní. O signifikantnosti a legitimite informácií rozhoduje miera strhnutej pozornosti. Na senzácii postavený konsenzus (čítaj populizmus) sa nutne vymedzuje agresívne. Bez bŕzd a protiváh reálnej komunikácie sa žiaľ väčšina diskusie v online priestore podobá na zákopovú (zatiaľ názorovú) vojnu kmeňov a klanov. Miesto žiadúcej a prospešnej výmeny názorov sa dostávame k polarizácii spoločnosti.

Keď 2+2 nie je 4…
Zjednodušene možno civilizačný pokrok popísať ako nárast špecializácie, užšej a užšej profilácie všetkých mysliteľných odvetví ľudskej činnosti, čoho ultimátnym cieľom je väčšia efektivita. Nevyhnutným spoločníkom i obmedzujúcim prvkom pokroku je komplexnosť.  Obmedzujúcim v tým zmysle, že s rastúcou komplexnosťou rastú aj prevádzkové náklady, náročnosť údržby a v neposlednom rade klesá naša schopnosť predvídania výstupov týchto systémov. Joshua C. Ramo stav dnešného sveta prirovnáva ku konštantne dosypávanej kôpke piesku. Spoločným rysom je istota, že dôjde k náhlej premene systému (zosun menšej či väčšej pieskovej lavíny) a neistota kedy a v akom rozsahu k tomu dôjde. Kľúčovým problémom je neschopnosť daný moment predpovedať a strata funkčnosti „overených“ postupov – komplexné systémy sa nesprávajú lineárne. Ako teda riadiť systémy, ktorým nerozumieme, v ktorých naše opatrenia často dôsledkoch akcelerujú riešený problém?

Z logiky veci vyplýva nutnosť istej opatrnosti. Tú možno chápať rôzne. Rozumne sa javí snaha o skromnejšie pôsobenie, voliť menej ambiciózne ciele, nepodraďovať krátkodobej efektivite dlhodobú odolnosť a v neposlednej strane ochota zaoberať sa riešením problémov, nie len maskovaním symptómov. Zmenu prístupu, ktorú vyžaduje „doba nepredvídateľná“ dobre vystihuje premena pozície človeka z architekta – konštruktéra systémov na záhradníka – udržiavateľa systémov. Záhradník na rozdiel od architekta pôsobí na výsledok svojej práce primárne nepriamo a najmä dobre rozumie, že množstvo intervenujúcich faktorov leží mimo jeho dosah. Ako trefne podotýkajú Ondřej Císař a Daniel Prokop, nové podmienky sa vyjadrujú udalosťami, ktoré v rámci mentálnej mapy včerajška pôsobia ako prekvapenie.

Hlboká bezpečnosť
Všeobecné stieranie hraníc medzi systémami, ich zbližovanie a premiešavanie ústi do kombinácií na ktoré naše tradičné sektorové vymedzenia bezpečnosti nestačia. Pokiaľ sa hybridnými stávajú hrozby ktorým čelíme, musia sa hybridnými stať aj naše protiopatrenia. To značí nelipnúť na overených prístupoch ale snažiť sa reagovať flexibilne a odpovedajúco internej dynamike procesov s ktorými pracujeme. To by malo zahŕňať aj ochotu preformulovať vlastné záujmy. Nič nie je večné. Aký ma zmysel čeliť nepredvídateľnému, zložitému, rýchlo a večne sa premieňajúcemu súboru výziev a príležitostí (čítaj svetu) daným, abstraktne definovaným, rigidným súborom pravidiel a návodov (čítaj zahraničnopolitická stratégia)?

Komplexnosť výziev by nás mala viesť k premýšľaniu nie len o referenčnom objekte ale i kontexte v ktorom sa pohybujeme. Priame intervencie musia byť dopĺňané (v niektorých prípadoch aj plne nahradené) nepriamym pôsobením na podmienky a pomery prostredia. To určite zožne menej mediálnej slávy a voličských hlasov, ale môže priniesť želané výsledky pri menších nákladoch a s menším rizikom negatívnych vedľajších účinkov. Naši nepriatelia takto pracujú dlhodobo, najmä v rovine informačného a psychologického pôsobenia. Za tým možno vidieť zásadnú asymetriu – dominanciu Západu v oblasti zdrojov (aspoň zatiaľ) a taktiež mindset zohľadňujúci kontext boja v rovnakej či dokonca väčšej miere ako boj samotný.

Záverom
Udržiavať Európu ako ostrov bezpečnosti a prosperity predpokladá rastúce náklady pri klesajúcej efektivite. Druhou možnosťou sú dnes politicky nepriechodné zmeny v oblasti osobnej slobody či ľudských práv. Otázne je nakoľko sme pri dnešnej spoločenskej polarizácií schopný viesť debatu koľko bezpečnosti chceme a čo sme ochotný za ňu dať. Zmeny nemusia mať podobu náhleho apokalyptického kolapsu a  pravdepodobne bude mať v rôznych regiónoch a štátoch rôznu dynamiku. V osobnej rovine možno len odporučiť budovať fyzické i psychické rezervy, nenadraďovať krátkodobé pôžitky dlhodobému úspechu, aktívne sa podieľať na živote svojej komunity a mať odvahu robiť radikálne rozhodnutia a zmeny. Kto je pripravený, nebude prekvapený.