Tento článek byl publikován magazínem Armádní noviny 23. března 2015. Na On War | On Peace je přetiskován se svolením.

Od vyhlásenia ministra Martina Glváča o možnosti nákupu nových vrtuľníkov pre slovenské letectvo na začiatku januára 2015 sa o tomto nákupe začalo viac hovoriť aj na verejnosti. Od začiatku bola táto téma doslova prepletená nezodpovedanými otázkami, naznačenými informácillami a množstvom informačnej „hmly“. Potom sa v druhej polovici februára objavili informácie americkej Agentúry pre obrannú bezpečnosť a spoluprácu (DSCA) ohľadne slovenského nákupu vrtuľníkov UH-60M a viacerých odborníkov nepríjemne prekvapilo, čo sa dozvedeli.

Tento článok si kladie za cieľ upozorniť na nejednotnosť informácií, ktoré má verejnosť k dispozícii, taktiež poukázať na skutočnosť, že informácie poskytnuté Ministerstvom obrany SR sú v značnom rozpore so skutočným stavom veci. Následne bude predstavený príklad iného štátu, ktorý taktiež nakúpil vrtuľníky UH-60M Blackhawk a popísať tento príklad s možnosťami, ktoré takto špecifikovaný nákup prináša. Ďalej bude v článku položených niekoľko otázok, ktoré si kladú za cieľ otvoriť diskusiu týkajúcu sa doktríny nakupovaných vrtuľníkov UH-60 pre slovenské letectvo. A na záver bude predstavená možnosť ako nastaviť doktrínu vrtuľníkových jednotiek budovaných na type UH-60 a aké by mali byť ďalšie kroky podnikané v tejto oblasti.

Vieme, čo chceme?
Pôvodná informácia podaná ministrom Glváčom o maximálnej sume 300 miliónov Eur za nákup týchto strojov bola prekročená o približne 90 miliónov Eur. Podstatne viac alarmujúcimi sa ukázali byť informácie o úlohách, ktoré by mali plniť nakupované stroje a technické vybavenie dodané pre tieto stroje.

Špecifikácia dodaného vybavenia, ktorá už bola zverejnená v článku Nákup UH-60 Black Hawk pre Vzdušné sily OS SR nezodpovedá informáciám, ktoré poskytlo Ministerstvo obrany SR pre Denník N:

Primárnym určením vrtuľníkov musí byť podpora pozemných síl, preprava vojsk, vysadzovanie výsadkov, zásobovanie predsunutých jednotiek, preprava vojenského materiálu a v prípade potreby priama palebná podpora.

Toto vyjadrenie je úplne opačné od úloh špecifikovaných v dokumente DSCA ohľadne slovenského nákupu vrtuľníkov UH-60M Blackhawk.

Ponúkaný predaj zlepší slovenskú kapacitu čeliť regionálnym hrozbám a posilní obranu štátu, rovnako ako aj podporí vedenie protiteroristických operácií. Predaj vrtuľníkov UH-60 zlepší schopnosť kontroly hraníc, poskytovať schopnosť rýchlej reakcie, zlepší schopnosť ozbrojených síl pri boji proti požiarom, a poskytovať podporu pre pozemné aj letecké jednotky v proti terorizmu, pri ostrahe štátnych hraníc a pri humanitárnych operáciách.

Na jednej strane tu máme vyjadrenie, ktoré špecifikuje čisto bojové úlohy nakupovaných vrtuľníkov a na druhej strane je vyjadrenie špecifikujúce potenciálne bojové, ale najmä nebojové úlohy.

Požadované schopnosti a plnené úlohy
Pokiaľ sa pozrieme na úlohy nakupovaných vrtuľníkov ako ich definovalo Ministerstvo obrany, potom je možné ich rozdeliť do dvoch kategórií. A tie si následne zadefinovať a detailnejšie popísať.

Úlohy služieb bojovej podpory (v anglickej terminológii Combat Service Support)
Jedná sa o plnenie takých úloh, ktoré zaisťujú operácie bojových jednotiek a jednotiek bojovej podpory, ale jednotky plniace takéto úlohy priamo sa na bojových operáciách nepodieľajú.

Preprava materiálu a zásobovanie predsunutých jednotiek nevyžaduje u vrtuľníkových jednotiek špecifické vybavenie, pokiaľ prebieha za frontovou líniou, v tylovej oblasti vlastných síl. Aj pri plnení takýchto úloh je potrebné predpokladať určitú úroveň ohrozenia zo strany jednotiek záškodníkov prípadne tímov špeciálnych síl a je potrebné, aby vrtuľníky disponovali minimálne tromi varovnými systémami – radarovým, laserovým a infračerveným varovným systémom.

Podľa informácií Ministerstva obrany by sa jednalo o nasledovné úlohy slovenských vrtuľníkov UH-60:

• Zásobovanie predsunutých jednotiek
• Preprava vojenského materiálu

Úlohy bojovej podpory (v anglickej terminológii Combat Support)
Jedná sa o plnenie takých úloh, ktoré priamo podporujú vedenie bojových operácií a môžu sa odohrávať priamo na bojisku.

Nižšie uvedené úlohy je potrebné si rozdeliť do dvoch kategórií vzhľadom na potrebu rozdielneho technického vybavenia pre ich efektívne plnenie.

1. Palebná podpora – Poskytovanie palebnej podpory je jedna z úloh, ktorých plnenie je väčšinou zverené vyčleneným prostriedkom – v tomto prípade bitevným vrtuľníkom. Nemusí to byť výlučná doména bitevných vrtuľníkov, ale v určitých prípadoch, kedy sa nepredpokladá a neočakáva intenzívny odpor protivníka disponujúceho zbraňami, je možné úlohu palebnej podpory zveriť aj iným prostriedkom. Ako v polovici roka 2013 napísal major Ivo Zelinka v komentároch k svojmu článku na portáli On War | On Peace, je potrebné si uvedomiť silné a slabé stránky každého bojového prostriedku a podľa toho ho využívať.

V tomto ohľade je možné si predstaviť vrtuľník UH-60 vybavený rôznymi zbraňovými systémami – riadenými strelami i neriadenými raketami, ťažkými guľometmi alebo leteckými kanónmi. Pri nasadení takto vybavených vrtuľníkov by rovnako tak muselo byť zohľadnené vybavenie varovania proti prostriedkom, ktoré by daný stroj mohli ohroziť. Rovnako tak by bolo potrebné vybaviť stroje systémom riadenia paľby, aby všetky zbraňové systémy mohli byť efektívne využité.

• poskytovanie palebnej podpory

2. Presun jednotiek na bojisko, v rámci bojiska a z bojiska -Táto kategória zahŕňa dva typy úloh. Jednou z nich je vysadzovanie výsadkov. Pod týmto pojmom je možné si predstaviť taký typ operácií, ktoré zahŕňajú výsadok špecializovanej (pozor, nie špeciálnej ako by si to mnoho čitateľov určite rado vysvetlilo) jednotky na bojisko pomocou vrtuľníkov. Špecializovanou jednotkou tu myslím najmä jednotky pre špeciálne operácie a jednotky ľahkej pechoty. Pri preprave vojsk sa potom jedná o presne tú činnosť, ktorá je definíciou úlohy. Preprava jednotky z Bodu A do Bodu B bez toho, aby sa jednalo o bojový výsadok.

Pre plnenie týchto úloh je potrebné, aby vrtuľníky disponovali minimálne detekčnými systémami popísanými v 1. bode, ale navyše aj zbraňovými systémami pre vlastnú obranu – či už sa bude jednať o viachlavňové guľomety M134, ťažké guľomety M2 alebo M3 prípadne o guľomety PKM alebo FN MAG. Ak by sme mali hovoriť o výsadkoch jednotiek pre špeciálne operácie, ktoré prebiehajú takmer výlučne v noci alebo za zníženej viditeľnosti, potom by bolo vhodné, aby vrtuľníky disponovali systémom FLIR.

• Vysadzovanie výsadkov
• Preprava vojsk

Tuniský vzor
V júli 2014 oznámilo Tunisko svoj záujem nakúpiť prostredníctvom programu Zahraničného vojenského predaja agentúry DSCA 12 vrtuľníkov UH-60M Black Hawk v ozbrojenej konfigurácii. Cena celého kontraktu mala byť 700 miliónov USD (cca 649 miliónov Eur). Dodávka by okrem zmienených 12 strojov zahŕňala aj nasledovné:

• 30 motorov T700-GE-701D (24 inštalovaných, 6 náhradných),
• 26 navigačných jednotiek EGPS/INS (Embedded Global Positioning Systems/Inertial Navigation Systems),
• integráciu systému presného navádzania rakiet, ktorý umožní odpaľovanie laserom navádzanej verzie 70mm rakety Hydra-70,
• 15 elektro-optických infračervených laserových značkovačov (Wescam MX-15Di alebo Brite Star II);
• 6 systémov plánovania leteckých misií (Aviation Mission Planning System),
• 1 pozemná jednotka dodávania elektrickej energie (Aviation Ground Power Unit),
• 30 prístrojov nočného videnia AN/AVS-9,
• 15 protiraketových varovných systémov AN/AAR-57,
• 15 prijímačov radarového varovania AN/APR-39A(V)4s,
• 15 jednotiek laserového varovného systému AN/AVR-2B(V)1s,
• 30 VHF/UHF rádiostaníc MXF-4027,
• 15 identifikačných transpondérov AN/APX-117 IFF (Identification Friend or Foe),
• 15 VHF rádiostaníc s digitálnym selektívnym systémom volania,
• 15 jednotiek ARN-147 VOR/ILS (VHF Omni Ranging/Instrument Landing System),
• 15 taktických leteckých navigačných systémov AN/ARN-153,
• 15 rádiostaníc AN/ARC-220.

Zbraňové systémy:

• 20 odpaľovacích zariadení M299 pre strely AGM-114R Hellfire,
• 24 odpaľovacích zariadení M261 pre rakety Hydra-70
• 24 guľometov M134 ráže 7.62mm,
• 24 ťažkých guľometov GAU-19 ráže 12.7mm.

Munícia:

• 9,100 rakiet Hydra-70,
• 100 riadených striel AGM-114R Hellfire.

Operačné využitie
Tunisko na základe týchto špecifikácií nakupovalo vrtuľníky UH-60 so zámerom použiť ich ako prostriedky palebnej podpory. Odpaľovacie zariadenia M299 a M261 spolu s ťažkými guľometmi GAU-19 sú podvesené na externých krídlach označených akronymom ESSS (External Stores Support System – Externý podporný úložný systém). Každé mini-krídlo je vybavené dvomi závesnými bodmi. V prípade potreby je možné, aby tuniské ozbrojené sily nasadili svoje vrtuľníky v nasledovných konfiguráciách. (Uvedené sú iba 3 základné konfigurácie, z ktorých je nasledovne možné odvodiť ďalšie verzie týchto konfigurácií).

Protipechotná konfigurácia – V tejto konfigurácii je všetkých 12 strojov UH-60 vybavených 2 odpaľovacími zariadeniami M261 obsahujúcimi spolu 38 rakiet Hydra-70 a 2 ťažkými guľometmi GAU-19 ráže 12,7mm .Guľomety GAU-19 poskytujú účinný prostriedok pre napadanie a ničenie „mäkkých“ cieľov do vzdialenosti až 1800 metrov. Rakety Hydra potom poskytujú prostriedok ničenia odolnejších cieľov do vzdialenosti 8000 metrov;

Konfigurácia boja proti obrneným formáciám – Pri zvolení tejto konfigurácie by útočná formácia bola rozdelená na dve skupiny. Prvá by sa čisto sústredila na napadnutie a zničenie obrnených jednotiek, kým druhá skupina by sa zamerala na napadnutie ľahkých obrnených vozidiel a peších jednotiek.

• Útočná skupina A – 4 vrtuľníky UH-60, každý z nich bude vybavený 4 odpaľovacími zariadeniami M299 s kapacitou 4 riadené strely Hellfire na odpaľovacie zariadenie. Celkovo by táto útočná skupina disponovala 64 strelami AGM-114R Hellfire.
• Útočná skupina B – 8 vrtuľníkovUH-60, každý vybavený 2 odpaľovacími zariadeniami M261 a 2 guľometmi GAU-19.

Konfigurácia pešieho výsadku a jeho podpory – Posledná uvedená konfigurácia predstavuje kombináciu dopravných schopností a schopností poskytovať palebnú podporu. Pri tejto konfigurácii je formácia vrtuľníkov rozdelená na 2 skupiny – dopravnú a podpornú.

• Dopravná skupina – 8 vrtuľníkov UH-60, každý vybavený iba 2 guľometmi M134 ráže 7,62mm pre vlastnú ochranu. Táto skupina by dokázala prepraviť 48-64 vojakov výsadku.
• Podporná skupina – 4 vrtuľníky vybavené 2 guľometmi GAU-19, jedným odpaľovacím zariadením M261 s 38 raketami Hydra a jedným odpaľovacím zariadením M299 s 4 strelami Hellfire.

Obranné schopnosti
Vrtuľníky objednané Tuniskom disponujú tromi typmi zariadení, ktoré zlepšujú ich šance na prežitie v prostredí s výskytom prostriedkov protivzdušnej obrany.

• Protiraketový varovný systém AN/AAR-57 – Protiraketový systém ANThe CMWS consists AAR-57 označovaný ako CMWS (Common Missile Warning System – Obyčaný raketový varovný systém) je pasívny detekčný systém vyžadujúci iba elektro-optický signál rakety, aby ju systém odhalil. Systém rozhodne o miere ohrozenia na základe porovnania dát o lete rakety. Na základe analýzy dát potom AN/AAR-57 rozhodne o nasadení falošných cieľov v podobe infračervených svetlíc vymetaných systémom AN/ALE-45.
• Prijímač radarového varovania AN/APR-39A – Zariadenie AN/APR-39 monitoruje okolité prostredie stroja pre pulzové signály, charakterizuje ich a identifikuje a následne upozorňuje posádku stroja na ich existenciu. Tento systém prispieva k zvýšeniu situačného povedomia posádky a zlepšuje šance stroja na prežitie. Zariadenie má schopnosť detekovať radarové pulzy obvykle spojené s odpalom riadenej protilietadlovej strely zem-vzduch, zamerania systému protilietadlového delostrelectva alebo navádzania záchytných strojov na cieľ.
• Laserový varovný systém AN/AVR-2B – Systém AN/AVR-2 je pasívny laserový varovný systém, ktorý prijíma, spracováva a ukazuje informáciu o hrozbe stroju vychádzajúcej z ožarovania stroja laserovým lúčom. AN/AVR-2 pozostáva z jednej styčnej jednotky a štyroch senzorov, ktoré detekujú a spracovávajú informácie o hrozbe. Celková hmotnosť systému je 9,53 kg.

Tieto systémy dodané ako súčasť objednávky tuniských strojov UH-60 im zaistia veľmi slušnú úroveň ochrany proti moderným systémom protilietadlovej obrany- a to či už od riadených striel ako RBS-70 alebo SA-18, Stinger alebo SA-7 alebo aj zo strany protilietadlových, radarom navádzaných kanónov.

Dilema verejnej mienky a požadovaných schopností
Hlavná dilema spojená s nákupom vrtuľníkov UH-60 pre slovenské letectvo nespočíva v skutočnosti, že by boli objednané nekvalitné a nesprávne stroje, bez ohľadu na tvrdenia množstva diskutérov na internete. Problém tkvie v absencii dvoch dôležitých základných prvkov: koncepcie a doktríny.

Bez presného, jasného a detailného popisu týchto dvoch faktorov bude možné viesť debatu o vhodnosti a nevhodnosti nakupovaných strojov do nekonečna. Považujem za potrebné si položiť nasledujúce otázky:

• Pre udržanie alebo vytvorenie akých schopností sú nakupované vrtuľníky UH-60?
• Aké úlohy budú plniť vrtuľníky?
  1. Pri operáciách na obranu integrity štátneho územia?
  2. Pri nasadení v operáciách kolektívnej obrany?
  3. Pri spolupráci so zložkami Ministerstva vnútra SR a Ministerstva financií SR?
• Existuje politická vôľa nasadiť vrtuľníky do zahraničných operácií (podobne ako Česká republika nasadila svoje vrtuľníky v misii ISAF v Afganistane v rokoch 2009-2011)?
  1. Aké úlohy budú plniť vrtuľníky pri takomto nasadení?
  2. Aké úlohy by vrtuľníky za žiadnu cenu neplnili pri takomto nasadení?

Na základe týchto položených otázok je možné vytvoriť niekoľko variantov využitia nakupovaných vrtuľníkov. Tu sú možnosti, ako je možné odpovedať na položené otázky a na základe týchto odpovedí určiť to, aké vybavenie a akú konfiguráciu by mali mať vrtuľníky zaradené do stavu letectva.

Požadované a ponúkané schopnosti
Neozbrojené vrtuľníky bez obranných systémov – Neozbrojeným strojom bez obranných systémov je myslený súčasný stav, kedy je stanovené, že nakúpené stroje nebudú vybavené žiadnym zbraňovým ani pasívnym alebo aktívnym obranným systémom. Pri absencii obranných systémov a aj zbraňových systémov – guľometov pre palubných strelcov – by bolo zbytočným rizikom nasadzovať vrtuľníky do zahraničných operácií, ale aj do operácií pri obrane štátneho územia SR.

Druhým problémom pri využívaní strojov bez obranných systémov a bez palubnej výzbroje je ich neschopnosť plniť niektoré úlohy špecifikované vo vyjadrení hovorkyne Ministerstva obrany iba v obmedzenej miere a iné úlohy by nebolo možné plniť vôbec.

Z vyššie položených otázok by vrtuľníky mohli plniť iba úlohy v súčinnosti so zložkami Ministerstva vnútra a Ministerstva financií.

Neozbrojené vrtuľníky s obrannými systémami – V prípade zvolenia tohto variantu by sa jednalo o stroje bez externej výzbroje nesenej na ESSS závesoch, ale vybavených palubnými guľometmi a rovnakými obrannými systémami ako napríklad vrtuľníky objednané Tuniskom a popísané v bode 3b.

Takto vybavené vrtuľníky môžu plniť väčšinu úloh zo špecifikácie Ministerstva obrany a aj všetky úlohy z informačného materiálu agentúry DSCA. Jediná úloha, ktorú by nebolo možné plniť je úloha poskytovania palebnej podpory vzhľadom na skutočnosť, že palubné guľomety je možné efektívne využiť iba pre obranu vrtuľníka a jeho posádky.

Z odpovedí na vyššie položené otázky by bolo možné určiť potenciálne úlohy ako preprava a zasadzovanie jednotiek na bojisku, preprava vojenského materiálu a aj podpora zložiek MV a MF pri výnimočných situáciách na území SR.

Ozbrojené vrtuľníky s obrannými systémami – Posledným variantom je akvizícia vrtuľníkov v rovnakej konfigurácii a pri rovnakom vybavení, aké nakúpilo Tunisko a aké sú popísané v predchádzajúcej kapitole. Ozbrojené vrtuľníky sú v tomto prípade upravené pre plnenie úloh palebnej podpory. Každopádne plnenie palebnej podpory je iba doplnková úloha, ktorú môžu tieto vrtuľníky plniť iba v určitých prípadoch a za špecifických podmienok. No, aj pri absencii zbraňových systémov na vonkajších závesoch systému ESSS, sú tieto vrtuľníky ozbrojené guľometmi palubných strelcov a sú vybavené systémami obrany vrtuľníka.

Verejná mienka
Verejná mienka je pre osoby, ktoré rozhodujú o tvorbe politiky aj o nákupoch nových zbraňových systémov dôležitá z niekoľkých dôvodov. Priazeň verejnej mienky dokáže ospravedlniť a podložiť aj sebaväčšie finančné náklady, no nepriazeň môže zabiť v zárodku aj ten životne najdôležitejší nákup. Preto je potrebné s verejnou mienkou pracovať opatrne.

Takáto opatrnosť, ale nesmie byť prehnaná a nesmie viesť k zamlčaniu faktov a k podsúvaniu dôležitých informácií, ako sa to možno deje v tomto prípade. Iniciátori a zástancovia nákupu týchto vrtuľníkov stoja pred dilemou. Na jednej strane je potrebné nakúpiť nové stroje, ktoré nahradia už dosluhujúce Mi-17, ktoré boli dodané v roku 1988, a pre ktoré nie je možné získať náhradné diely vzhľadom na embargo EÚ voči dovozu z Ruska. Na druhej strane je veľká časť verejnosti, ktorá nepovažuje Rusko za protivníka NATO, a teda aj Slovenska, a nevidí dôvod, prečo nakúpiť drahé vrtuľníky z USA. Najmä v čase, keď je táto časť verejnosti presvedčená, že žiadny konflikt, v ktorom bude Slovensko zapojené, v najbližšej budúcnosti nehrozí.

Preto sme sa zrejme dostali do tejto situácie, kedy existuje dualita požiadaviek na schopnosti, ktoré od novo-nakupovaných vrtuľníkov očakávame. Z pohľadu určitej skupiny odborníkov na vzťahy s verejnosťou je totiž podstatne jednoduchšie ospravedlniť výdaje vo výške takmer 400 miliónov Eur pred verejnosťou, ak bude dostatočne nahlas oznamované, že tieto vrtuľníky budú pomáhať pri povodniach, hľadať stratených turistov, hasiť požiare na Strednom Slovensku alebo naháňať islamistických teroristov, pre ktorých je vlastne Slovensko úplne nezaujímavé. Takýto pohľad, možno trochu cynicky podaný, je z časti, a nie malej, oprávnený. Veľká časť verejnosti si skutočne predstavuje armádu ako predĺženú ruku polície, hasičov a záchranárov, ktorá je povolaná, keď už nič ďalšie nestačí. A práve pre túto časť verejnosti by bolo ťažké prekúsnuť predstavu nákupu vrtuľníkov vybavených modernými ničivými zbraňami, ktoré dokážu likvidovať legendárne odolné tanky sovietského dizajnu na značnú vzdialenosť.

Nie je ale možné brať ohľad a uprednostňovať iba určitú časť verejnosti a na zvyšnú časť zabúdať. Jedným z dôvodov, prečo sú ozbrojené sily podriadené civilnej kontrole v demokratických štátoch je aj skutočnosť, aby verejnosť – ľudia, ktorých má armáda chrániť pred agresiou zvonka – bola informovaná o skutočnom stave ozbrojených síl a o ich budúcnosti. Je poľutovaniahodné, že minister obrany tak často opakuje svoj záväzok o transparentnom priebehu akvizícií vojenského vybavenia a zbraňových systémov, no napriek tomu sa odborníci i odborná a laická verejnosť musí krok po kroku úporne dopátravať informácií, na ktoré má právo.

Dilemu verejnej mienky je v prípade nákupu vrtuľníkov UH-60 možné vyriešiť veľmi jednoducho. Jednoducho, no nie ľahko. Dôvody pre nákup týchto strojov je potrebné detailne popísať a vysvetliť, je potrebné ich podložiť analytickými informáciami a je potrebné tento nákup predstaviť ako súčasť určitej koncepcie. Taktiež je potrebné ponúknuť verejnosti informácie o tom, ako budú tieto stroje využívané a v súlade s akou doktrínou.

Nie je možné zabúdať, že verejnosť – voliči – držia v rukách budúcnosť akéhokoľvek poslanca či ministra a priazeň nie každého voliča je možné si kúpiť pár týždňov pred voľbami pomocou lacných sľubov.

Slovenské možnosti
Poslednou časťou bude predostretie možností ďalšej existencie a fungovania vrtuľníkového letectva v rámci Vzdušných síl OS SR. Toto zhrnutie bude pozostávať z dvoch častí. Prvá časť popíše požadované schopnosti, aké bude vrtuľníkové letectvo plniť. Druhá časť potom predostrie súhrn vybavenia potrebný pre naplnenie požiadaviek na schopnosti vrtuľníkových jednotiek.

Schopnosti vrtuľníkového letectva a ich využitie
Schopnosti vrtuľníkových jednotiek zaradených pod velenie Vzdušných síl OS SR musia jednoznačne zodpovedať vojenským špecifikám, no nemôžu vylučovať plnenie úloh v prospech zložiek Ministerstva vnútra a Ministerstva financií prípadne Ministerstva spravodlivosti. Schopnosti by mali byť definované následovne:

• Zaistiť prepravu vojakov a materiálu na bojisku v rámci nasadenia brigádneho alebo práporného účelového zoskupenia do operácie NATO, EU alebo OSN.
• Vykonávať zasadenie výsadkov na bojisko v rámci brigádneho alebo práporného účelového zoskupenia alebo v rámci mnohonárodného účelového zoskupenia špeciálnych operácií v rámci operácie NATO, EU alebo OSN.
• Poskytovať palebnú podporu vedenú riadenými strelami, neriadenými raketami alebo priamou paľbou hlavňových zbraní.
• Poskytovať leteckú podporu pri plnení úloh v súčinnosti medzi OS SR a zložkami MV SR, MF SR a MS SR.

Tento zoznam schopností nie je úplný a nepokrýva danú tému v absolútnej miere, každopádne slúži ako základ pre ďalšie určovanie možných schopností, ktoré by mali a mohli plniť vrtuľníkové jednotky VzS OS SR. Je potrebné, ale dbať na skutočnosť, že špecifikácia schopností musí byť v určitej miere obmedzená, aby nebol kladený zbytočný dôraz na plnenie úloh mimo záber a možnosti vrtuľníkových jednotiek i samotných strojov.

Vzhľadom na vyššie špecifikované úlohy, vrtuľníkové jednotky VzS by plnili úlohy náležiace trom typom vrtuľníkových jednotiek – bitevných vrtuľníkov, vrtuľníkov pre špeciálne operácie a dopravných vrtuľníkov. Do roku 2011 disponovalo Slovensko dvomi typmi týchto jednotiek – bitevnými vrtuľníkovými jednotkami a jednotkami dopravných vrtuľníkov. V čase vyradenia bitevných vrtuľníkov Mi-24, disponovali Vzdušné sily 15 kusmi tohto typu vrtuľníka. Spolu s 10 vrtuľníkmi Mi-17M a Mi-17 sa dostávame na číslo 25 strojov, ktorých schopnosti sa pokúšame udržať. Schopnosti vrtuľníkových jednotiek deklarované v tomto odstavci sú zoradené zostupne podľa úrovne dôležitosti. Na základe tohto poradia bude v ďalšom odstavci aj špecifikované potrebné vybavenie, ktoré umožní efektívne plnenie týchto úloh.

Nákup vybavenia pre plnenie určených úloh
Na základe vyššie špecifikovaných schopností je možné určiť, aké dodatočné vybavenie je potrebné nakúpiť, aby zaradené stroje UH-60 boli technicky schopné plniť zadané úlohy.

Zostupne budú vymenované najprv položky spoločné pre všetky stroje a následne položky určené iba pre plnenie špecifických úloh.

• Systémy ochrany a obrany (všetky stroje) – Tu sa jedná najmä o nákup systémov včasného varovania pred ohrozením vrtuľníka a doplnenie týchto systémov o prvky aktívnej ochrany, ako napr. výmetnice klamných infračervených cieľov. Príkladom môžu byť systémy objednané Tuniskom pri ich akvizícii strojov UH-60.
• Špecializované systémy
• Navigačné a komunikačné systémy (vybrané stroje) – Pri tejto položke sa jedná najmä o komunikačný systém umožňujúci nielen hlasovú komunikáciu, ale taktiež prenos dát a obrazu. Rovnako tak sa jedná o vybavenie posádok okuliarmi nočného videnia.
• FLIR systém (vybrané stroje)
• Prvky pre zvýšenie vytrvalosti a doletu (vybrané stroje) – Pre stroje vyčlenené na plnenie úloh v súčinnosti s jednotkami pre špeciálne operácie by sa jednalo najmä o systémy tankovania za letu a o prídavné nádrže, ktoré by bolo možné podvesiť pod krídla systému ESSS.
• Zbraňové systémy
• Palubné zbrane (všetky stroje) – Všetky stroje budú vybavené buď guľometmi M134 alebo strednými guľometmi M240/FN Mag.
• Zbraňové systémy palebnej podpory (vybrané stroje) – Pre poskytovanie palebnej podpory by boli stroje vybavené odpaľovacími zariadeniami pre strely AGM-114R Hellfire, rakety Hydra-70 a ťažkými guľometmi GAU-19. Spolu s jednotlivými zbraňovými systémami by bol inštalovaný aj systém riadenia paľby týchto zbraní.

Zámerom je zaistiť, aby všetky stroje UH-60 zaradené do služby v slovenskom letectve dokázali plniť úlohy prepravy vojakov a materiálu a v prípade potreby plniť ostatné úlohy v obmedzenej miere.

Zdroje: FAS.org, DSCA, Wikipedia, Denník N

4 comments